PREŠOV. Viliam Petko sa k hádzanej dostal ako žiak, ktorú aktívne začal hrať na Základnej škole na Odborárskej ulici, ale iba po žiacke kategórie. „Môj vzrast a fyzické dispozície mi nedovoľovali ďalej sa nejako úspešnejšie presadiť, tak od pätnástich rokov som sa začal venovať novinárčine.“
Keďže mal blízko k hádzanej, tak bývalý šéf športu v Prešovských novinách Ján Leško rozhodol, že ako bývalý hádzanár bude písať o tomto športe. „Od 15 do 25 rokov som veľmi aktívne písal ako spolupracovník pre Prešovské noviny, Prešovský večerník, denník Pravda a denník Šport. Takže takýmto spôsobom som od aktívnej hádzanej prešiel k športovej žurnalistike a k písaniu o hádzanej.“
Učil ho Martin Gregor aj Vincent Lafko
Neskôr počas vysokoškolského štúdia na Pedagogickej fakulte v Prešove ho učili legendy nie len prešovskej, slovenskej, ale svetovej hádzanej. „Martin Gregor, bývalý majster sveta vo Švédsku 1967 a víťaz Európskeho pohára majstrov (dnešnej Ligy majstrov) s Duklou Praha v roku 1963, Rudolf Horváth, taktiež niekdajší majster sveta z roku 1967 a bývalý predseda Československého zväzu hádzanej a Vincent Lafko, strieborný medailista z olympiády 1972 v Mníchove. Žiaľ Martin Gregor a Vincent Lafko dnes už nie sú medzi nami, ale som veľmi hrdý na to, že pri mojom štúdiu pôsobili na mňa nielen športovo, ale aj pedagogicky.“
Odvekí rivali z Košíc a Prešova sa stretli po dlhých 2442 dňoch Čítajte Počas štúdia, keď končil odbor učiteľstvo pre l. stupeň so špecializáciou pre hádzanú pri Martinovi Gregorovi, mu bývalý učiteľ ponúkol prácu v najslávnejšom hádzanárskom klube v Československu v Tatrane Prešov. Taká ponuka sa samozrejme neodmieta a neodmietol ju ani hádzanársky fanatik.
V článku sa dočítate:
Kto ponúkal Viliamovi Petkovi prácu manažéra v Tatrane Prešov?
Ako dlho pôsobil ako manažér a čo všetko prežil?
Prečo svoje pôsobenie ukončil?
Prečo sa rozhodol pre hádzanú aj jeho syn Jakub?
