Najväčšie bludisko svojho druhu v strednej Európe. Reklama, ktorá sama dvíha človeka zo stoličky. Aj mňa. Smer je jasný – Stará Ľubovňa a jej Viktóriine záhrady a Čertova skala.
Samozrejme, že navigácia v aute je už štandardne pomalšia ako 50 km/h na tachometri. Prešvihnem odbočku. Oslovím prvých pánov v montérkach, ktorých pri ceste zazriem.
„Bludisko? Sa chcete stratiť?“ bavia sa. „Ja som sa už. Teraz,“ konštatujem. Bavia sa ešte viac.
Tri roky čakania priniesli najväčšie zelené bludisko. Majú ho pod Ľubovnianskym hradom Čítajte Ale navigačné schopnosti majú vycibrené značne lepšie ako ja či tá navigačka.
Kam sa chcem dostať, tam sa nakoniec dostanem. Mám do stretnutia s autorom bludiska približne hodinu. Rozmýšľam, ako zabijem čas po 15 minútach prejdenia bludiska. Sladká nevedomosť...
Pri vstupe dostanem fľašu vody. Aké milé. „A čo, keď sa stratím?“ naťahujem dve mladé príjemné dievčatá za pokladňou.
„Tak vás večer nájdeme,“ s úsmevom ma upokojujú. „Aha.“ „To na to máte tú vodu,“ žmurknú pobavene a tým mi vysvetlia túto milú „pozornosť podniku“.
