UŽHOROD. „Tak skoro sa nedozvieme, čo sa naozaj v okupovaných oblastiach deje,“ zamýšľa sa Ukrajinka Kristina Tovt, ktorá od prvého dňa vojny pracuje medzi dobrovoľníkmi ako ich riaditeľka.
Vidí slzy, vďačnosť, ale aj bolesť a rozmanitosť osudov. Stále ju udivuje prístup Rusov, lebo zdôrazňuje, že vždy to boli pre Ukrajincov bratia.
„A tí teraz prídu a vymontujú kuchynskú linku. A to ju povezú na tankoch?“pýta sa.
Poslali oblečenie v zime, dorazilo v lete
Od prvého dňa vypuknutia vojny vo februári bola v centre diania ako riaditeľka dobrovoľníkov a dobrovoľníckeho centra. To sa nachádza v Užhorodskej národnej univerzite v Užhorode, kde Kristína Tovt pracuje na tamojšom rektoráte.
“Stihli sme vyviezť jednu známu z bytu z Charkova, ktorý jej zbombardovali. Teraz byt nemá, celý život si naň sporila, no teraz, na staré kolená, sa nemá kam vrátiť.
„
Teraz je jej prácou, či skôr poslaním, pomoc a jej distribúcia do kútov krajiny, kde je postihnutie vojnou najvýraznejšie.
Univerzita, ktorá má podľa Kristiny v súčasnosti vyše 15-tisíc študentov a vyše 5-tisíc pracovníkov, patrí k najväčším inštitúciám v rámci Užhorodu. Samotné mesto má pritom približne 120-tisíc obyvateľov.
Celkovo sa vzdelávacia inštitúcia rozprestiera na 80 adresách v podobe fakúlt, pracovísk, laboratórií, športovísk a ďalších častí komplexu.
Najväčšia budova univerzity slúži posledné mesiace ako jeden z najväčších skladov či bodov humanitárnej pomoci. V jednotlivých učebniach majú oblečenie, potraviny, karimatky, spacáky i všetko potrebné.
Je toho dostatok?
