RASLAVICE. Už viac ako polstoročie ubehlo od chvíle, keď sa vtedajšia vládna moc rozhodovala o tom, kde zasadí tradíciu v podobe folklórneho podujatia pre oblasť Šariša.
Pomyselný „boj“ o tento post vyhrala pred Hertníkom obec Raslavice. A tak sa práve v tejto obci s nepopierateľným prívlastkom „folklórna“ už po 52. raz o pár dní uskutočnia Šarišské folklórne slávnosti spevov a tancov.
Obec, ktorá sa stala srdcom folklóru na Šariši
Šarišské slávnosti tancov a spevu majú pred sebou 52. ročník. História vzniku týchto slávností sa spája s víziou ponúknuť Šarišanom v rámci folklóru priestor, kde by sa mohli prezentovať.
„Rusíni už mali festival desať rokov predtým, Východná mala svoj festival. Na Šariši však chýbal. A tak sa pred vyše 50 rokmi rozhodovalo, kde na Šariši by sa mohol urobiť. Na vtedajšom štábe na úrovni kraja sa uvažovalo medzi Raslavicami a Hertníkom,“ spomína genézu starosta Raslavíc Marek Rakoš.
Nakoniec to vyhrali Raslavice. Aj z praktických dôvodov.
„Hertník v tom čase nemal takú peknú plochu ako Raslavice. Tie ponúkli na takéto podujatie podstatne krajšiu plochu a to rozhodlo,“ vysvetľuje starosta.
S posunom termínu. Na istotu
Folkloristi vedia, že Raslaviciam patrila v kalendári akcií pôvodne druhá polovica júna. Aj keď v minulosti už nejaký ten posun bol – či o nejaký ten deň, či týždeň, tento rok festival posunuli až o dva mesiace. Z praktických dôvodov.
„My celé slávnosti financujeme z rozpočtu obce. Tým pádom, keď v decembri schvaľujeme obecný rozpočet, už vtedy sa musíme baviť, či do toho ideme a o koľko navýšiť. A minulý rok bol v tom čase ešte covid v plnom prúde,“ vysvetľuje starosta.
Hoci uplynulé leto boli v exteriéri povolené podujatia za dodržania istých obmedzení, do organizácie sa nepustili. Teraz už áno, ale s istejším dátumom, ako je tradičný júnový.
„Je to bezpečnejší termín. Počítali sme s tým, že sa všetko uvoľní, a teda to bude istejšie,“ vysvetľuje starosta.
Dátum tohtoročných slávností bol tak výsledkom pragmatických skutočností.
Premiérová Liga zamestnancov v Raslaviciach: Víťazstvo ostalo doma, do firmy si vyberajú ľudí priamo z trávnika Čítajte Pôvodne s myšlienkou témy Dolnej zeme
Zmena termínu však nijakým spôsobom neuberie na kvalite programu pripravovanej zo strany obce.
„Opäť chceme priniesť našim návštevníkom to najlepšie a vysokú kvalitu, ktorou sú už naše slávnosti známe,“ prezradil starosta obce Marek Rakoš.
Motív slávností kreovali postupne, pôvodne sa uvažovalo o programe v duchu predstavenia Dolnej zeme.
Nakoniec poňali tematiku širokospektrálnejšie – zakukli do folklóru viacerých krajín. A neobišli ani našich susedov, ktorých aktuálne zmieta vojna.
„Sme veľmi radi, že sa podarilo, aj vďaka šikovnému Matúšovi Jaškovi, ktorý sa aktívne pohybuje v profesionálnom folklórnom svete, aby k nám zavítali naši priatelia z Ukrajiny – Zakarpatský národný chór,“ teší sa starosta.
So svojou tvorbou obrazov príde ukrajinská národná kultúrna umelkyňa. Okrem ukrajinského chóru ozdobí program aj FS Z Kovačice zo Srbska. A maďarskú kultúru prinesie profesionálny kolektív, ktorý funguje v Bratislave, Ifjú Szivek.
„Momentálne vystúpia u nás tri profesionálne telesá, vrátane PUĽS-u, čo sme zatiaľ v Raslaviciach ešte nemali v takom rozsahu. Program je veľmi kvalitný a ešte rozmanitejší, ako sme pôvodne plánovali,“ konštatuje starosta.
Pre tých domácich i to najlepšie, čo je doma
Slávnosti však nemôžu obísť domácu hrudu a to, čo sa zrodilo vo folklóre v tunajšom regióne. Ich samotné počiatky sa viažu práve na tento zámer.
„V rámci programu vystúpia aj súbory vďaka tradícii, ktorú som zaviedol pri svojom nástupe – program venovaný blízkym ľudovým zoskupeniam z blízkeho okolia. Kolektívy, ktoré možno nie sú až také známe, možno nemajú až takú možnosť prezentovať sa na takých festivaloch a najväčší je pre nich práve ten raslavický. Pre nás je to radosť, pre nich pocta a tak vzájomne aj opačne,“ vysvetľuje starosta.
Autentická ulička remesiel
Raslavické slávnosti nie sú len o speve a tanci, ale významným poznávacím prvkom a ich súčasťou je aj ulička remesiel.
Práve v nej sa predstavia so svojím kumštom tí najlepší remeselníci zo širokého okolia, ktorí predvedú známe i menej známe umenie remesiel.
„Teší ma, že počas môjho pôsobenia sme spolu s Monikou Balážovou dali uličke remesiel celkom iný charakter. Nebolo to už tak ako predtým, ale pekne sa to rozdelilo. Tu je zóna pre remeselníkov a tu pre stánkarov. A v rámci slávností sme začali oslovovať maliarov a rezbárov, aby vytvorili nejaké hodnotné diela, ktoré potom následne v obci aj ostanú. Osobne sa z toho veľmi teším, lebo aj to je súčasťou folklórnych slávností. Folklór nie je len o tom odprezentovať sa v sobotu a v nedeľu, ale folklór sa dá vyjadriť aj iným spôsobom,“ vysvetľuje Marek Rakoš.
Diela, ktoré ostanú ozdobou
Svoje miesto tu má teda taktiež rezbársky plenér. A ten má ešte jednu zvlášť pridanú hodnotu – umelecké diela, ktoré počas neho vznikajú, ostávajú nielen na pamiatku, ale rovnako aj ako nový artefakt v rámci obce.
Takto postupne dopĺňajú kolekciu drevených diel, pričom každé z nich sa viaže na iné ročné obdobie. A v takomto móde ich aj postupne striedajú.
Raslavice tak stále krášli iné drevené súsošie, ktoré má svoje miesto v centre, oproti kultúrnemu domu pri kostole vo výstavnom prístrešku, ktorý vznikol pred piatimi rokmi práve kvôli tejto myšlienke.
Dosiaľ sa vďaka rezbárskemu umeniu obohatila ich zbierka o tri diela, pričom každé je pomyselne naviazané na inú časť roka. So zimou sa spája betlehem, s jarou súsošie vzkriesenia Ježiša Krista, s letom dedinská svadba a tento rok by mal pribudnúť štvrtý výtvor – dožinky na dedine.
„Mali by sme mať akoby obsadené všetky štyri ročné obdobia, ktoré postupne budeme meniť,“ vysvetľuje starosta.
Tým, že je téma vopred daná, nie je tvorba len náhodná, ale vždy tematická a zasadená do prostredia obce.
„V tejto oblasti je nám veľmi nápomocný známy etnograf a etnológ, pán Martin Mešša,“ prezrádza Rakoš.
Počas slávností a neskôr aj v Galérii ľudového umenia Šariša (GĽUŠ) si budú môcť návštevníci pozrieť to najlepšie, čo umelci vytvorili nielen tohto roku, ale aj z uplynulých rokov.
Namáhavé prípravy, ale plodné výsledky
Raslavice sa môžu pravidelne tešiť z bohatej účasti v rámci svojich folklórnych slávností.
„Ak je dobré počasie, zvykneme mať aj okolo 4 – 5-tisíc návštevníkov denne. Dúfame, že aj tentoraz prídu v minimálne takom hojnom počte,“ želá si starosta.
On sám veľmi dobre vie, že za dvoma dňami podujatia stoja týždne, ba mesiace intenzívnych príprav. Momentálne napríklad vylepšujú areál, menia lavičky a pripravujú výzdobu.
Rekonštruujú, maľujú, aktuálne dávajú 80 kubíkov dreva na výmenu lavičiek na amfiteátri, ktoré počas uplynulých rokov „odpočívali“. No nič nenechávajú na náhodu ani nerobia polovične.
„Pre nás je to niečo ako najväčšia slávnosť a chceme to tak pripraviť dokonale. Ak príde hosť na oslavu, každý chce, aby to bolo čo najlepšie. A rovnako to chceme aj my. Nech to stojí, čo to stojí, ale je to naša vizitka.“
Byť centrom kultúry
V rámci slávností majú svoje čestné miesto aj maliari, teraz chystajú aj tretí maliarsky plenér. Ako rezbári, tak i maliari im zanechávajú krásne diela.
„Aj teraz máme galériu a máme tam obrazy, ľudia ich chodia obdivovať. Tá zbierka zo slávností ostane a vždy bude, dielo s menom autora a s informáciou, z akej je krajiny, venované počas slávností. Doteraz sme mali celkom malé priestory, ale teraz galériu akoby rušíme a presúvame do zrekonštruovanej synagógy, ktorú čoskoro odovzdáme a bude tam galéria ľudového umenia,“ prezrádza Rakoš na margo plánov.
A medzi ne patrí i vízia otvorenia informačného centra, ktoré bude ponúkať hodnoty obce – sochy, výrobky z dreva, diela majstrov, kroje, krojované bábiky a v neposlednom rade aj výrobky včelárov, ktoré budú odkazovať na kultúru obce Raslavice a ľudové umenie.
Kto má niečo z dávnej doby, radi to uvítajú
Už počas aktuálneho ročníka slávností chcú začať so zbieraním vecí a predmetov, starých krojov, fotiek a ďalších artefaktov.
„Kto by mal nejakú cennosť z dávnejších dôb, ktorá by prezentovala obec Raslavice, predmet, fotku, obraz, prvok, tak sa nám môže ozvať a dohodnúť, aby sme si to stiahli. Radi by sme ako obec tie naše hodnotné prvky kupovali, aby nám nezmizli. A tak keď budeme zbierať takéto predmety, začneme vytvárať múzeum šarišského ľudového umenia. Chceme aj v spolupráci s Raslavičanom tam prezentovať ocenenia a ich históriu, keďže ide o kolektív, ktorý oslávil 90 rokov svojho fungovania.“
Cieľom starostu je, aby tie hodnoty umenia nepatrili pod súkromnú osobu, ale aby boli zhromaždené pod obcou, ktorá má nad takýmito materiálmi držať garanciu.
A až následne nájdu vhodný priestor, starý domček umožňujúci presun artefaktov tam, tak to zhromaždia pod jednou strechou. Tak, aby v Raslaviciach vzniklo pomyselné centrum šarišskej kultúry.
„Budeme radi, ak nám s tým Raslavičania pomôžu a čokoľvek z minulosti doma majú, poskytnú, aby sme to mohli zhromažďovať a prezentovať ďalej,“ želá si starosta a zároveň povzbudzuje domácich k podieľaniu sa na spoločnej tvorbe múzea.
Dva dni pre folklórnych fajnšmekrov
„Každu chviľku caha pilku“ a takú pomyselnú pílku budú v Raslaviciach počas sobotného večera (20. augusta) ťahať tí najmladší zástupcovia folklóru. Ostávajú verní i tradícii a priestor ponúkajú aj susedským obciam a ich folklórnym kolektívom, ktoré „sebe zašpivaju raz“.
Domácich vystrieda Zakarpatský chor z Ukrajiny a ich predstavenie Červona kalina a sobotnou bodkou bude profesionálne teleso z Prešova PUĽS so svojím programom Kráčali pod nami.
O zábavu sa následne postarajú počas ľudovej veselice Stropkoviani. Nedeľa na pútavosti programu neuberie. Po dopoludňajších omšiach a evanjelických službách Božích sa folkloristi v krojovanom sprievode prejdú obcou až k amfiteátru, ktorý bude dejiskom dvojdňového folklórneho sviatku.
A tam, kde „široke je raslavicke poľo“, už popri domácom Raslavičane, Šarišane z Prešova, Čerhovčane z Bardejova a Orgonine z Vranova budú spolu s hosťami zo Srbska spievať aj priatelia z Bratislavy a ich kolektív Ifjú Szivek, ktorý bude reprezentovať maďarskú národnosť.
Aby sa do ďalekých diaľav ozývalo a do Raslavíc každého pozývalo hlasné: „Po rokoch cichosci Šarišske slavnosci!“
