Exligista hrá štvrtú ligu. Medzev? Dobrá partia, tréner a majiteľ, kvituje Jurčo

Viac o futbalistoch Medzeva nájdete v zápasovom bulletine, ktorý vznikol v partnerskej spolupráci s MY regionálnymi novinami.

V kádri štvrtoligového Medzeva sa už tradične zišla silná partia futbalistov, ktorí hrajú hlavne pre radosť. Medzi nich patrí aj PAVOL JURČO (36), ktorý toho počas profesionálnej kariéry pobehal neúrekom.

Tridsaťšesťročný útočník rád spomína na časy v Banskej Bystrici, kde mu to pod trénerom Hrnčárom gólovo „sypalo“ najlepšie. A kedysi v drese s dvojkrížom na hrudi nastrieľal v kvalifikácii 21-ročných Cypru tri góly.

Po tom, ako skončil s profesionálnym futbalom, sa presunul do Kechnecu a neskôr do Medzeva. So Spartakom ho teraz v druhom kole Slovnaft Cupu čaká vychýrená futbalová značka, ktorá sa pomaličky vracia na najsledovanejšie slovenské futbalové mapy – prešovský Tatran, Jurčov bývalý klub.

V súčasnosti vraj pracujete v IT sfére, je to pravda?

Áno, v jednej firme robíme outsourcing, vzdialené spravovanie serverov, databáz a všetkého, čo s IT súvisí, pre našich zahraničných zákazníkov.

Vždy vás priťahovali počítače?

Poviem pravdu, že nie. Keď som ukončil profesionálnu futbalovú kariéru, tak sme sa s manželkou a dcérkou vrátili do Košíc. Hľadali sme nejaké cesty, ktorú mi ukázali cudzie jazyky. Ovládam nemecký, anglický a srbský jazyk, o to to bolo pre mňa jednoduchšie.

K znalosti cudzích jazykov vám pomohla futbalová kariéra?

Áno, vždy sme mali nejakých zahraničných hráčov, s ktorými bolo treba komunikovať. Takto som sa v jazykoch zdokonalil a teraz žnem úrodu.

Na túto pracovnú kariéru ste sa pripravovali už počas futbalovej?

Situácia ma zastihla pripraveného. Prišla ponuka, prišiel som na pohovor a všetko klaplo. Mal som jednu cestu, ktorou bol futbal. Každý mladý športovec chce dosiahnuť veľký úspech, ale nie vždy sa to stane, treba k tomu aj šťastie.

Ja som sa pripravil, aj so šťastím sa dobre uplatnil. Nejako som nad tým nepremýšľal, čo bude a v IT sfére som sa nevidel. Ale aj vďaka tomu, že v Košiciach je veľké zázemie, tak som si v nej našiel uplatnenie. Toto prajem každému, aby si našiel miesto, na ktorom bude spokojný a môže sa popritom venovať tomu, čo ho baví.

Asi budete súhlasiť s tým, že počas kariéry treba myslieť aj na zadné vrátka.

Hovorí to každý. Ale mladý športovec rozmýšľa ináč, ide si za svojim cieľom. To je dobré, ale niekedy nevie ovplyvniť, či príde zranenie, nepohodne sa s trénerom, nevyhovuje mu herný štýl. To sú atribúty, ktoré rozhodujú o úspechu alebo neúspechu.

Treba byť pripravený, myslieť na budúcnosť. Môžem poďakovať mame, že ma dotlačila k maturite, mladá hlava rozmýšľa ináč (smiech).

Už ste to naznačili. Patrí ku kariére futbalistu aj šťastie?

Som presvedčený, že áno, volá sa to tajming, načasovanie. Aj v zápase, byť v správnom čase na správnom mieste, na to je treba aj šťastie. Niekedy sa lopta odrazí šťastne alebo nešťastne, tak je to aj v živote.

Na zápase, ktorý vám vyjde, môže byť skaut, ktorý si vás všimne. Niekto také šťastie nemusí mať, hrá dlhodobo dobre a nevšimnú si ho. Videl som veľa výborných futbalistov, ktorí neurobili kariéru. A naopak slabších, ktorí ju urobili.

Každému sa to nepodarí, nemôžeme byť všetci Nemanjom Matičom (smiech). Takto to nefunguje, ale všetci o tom snívame. Treba byť ale za všetko vďačný a robiť to, čo nám prináša úsmev na tvári.

V pohári vás čaká druholigový Tatran Prešov. Čo očakávate od tohto zápasu?

Je to súper z vyššej ligy, určite to bude ťažký zápas. Poznám trénera aj niektorých hráčov, bude to veľmi zaujímavé.

A čo návšteva na tento zápas, očakávate „plný dom“?

Tatran Prešov je stále zvučná značka, ktorá rezonuje v ušiach ľudí. Je to klasický slovenský klub, ktorý by mal byť určite v najvyššej súťaži. Verím, že jeho meno priláka ľudí pozrieť si dobrý futbal.

Asi budete súhlasiť s tým, že pre región východu je len dobre, že Tatran pôsobí od novej sezóny „aspoň“ v druhej lige.

Určite. Myslím, že do prvej ligy by malo ísť viacero klubov z východu. Či už tie klasické, ako Košice, Prešov a ďalšie, tak verím, že sa to v najbližšom kole aj podarí.

V prvom kole Slovnaft Cupu ste proti Lokomotíve Košice hrali v oklieštenej zostave, chýbali ste aj vy (zápas vyhral Medzev 3:2 po penaltovom rozstrele, pozn.).

Áno, je mi to aj trochu ľúto, mohol som si opäť zahrať v Čermeli. Chlapci zabojovali, bol to ťažký zápas. V nižších súťažiach to tak býva, chlapci pracujú, do toho nejaké dovolenky, zranenia. Aj v príprave sme s týmto bojovali. Nakoniec sme ale postúpili a ideme ďalej.

Prečo ste si po profesionálnej kariére vybrali za pôsobisko Medzev?

Najprv som pôsobil v Kechneci pri Košiciach. Po určitom čase som sa presunul do Medzeva. Vedel som, že je tam veľmi dobrý majiteľ klubu Maroš Čierny, ktorý je veľmi zanietený fanúšik futbalu a dlhodobo to tam funguje veľmi dobre.

V Medzeve som stretol veľa bývalých spoluhráčov, kamarátov. Veľa z chlapcov dochádza z Košíc, ja bývam po ceste, v Malej Ide, len ma naložia a ideme. Dobrá partia, tréner a majiteľ, to sú základné veci.

Takýchto majiteľov je určite treba čo najviac.

Toto je základ. Keď je dobrý majiteľ, tak vie pritiahnuť dobrých hráčov, tí sú spokojní. Toto je dôležité v top kluboch aj nižších súťažiach. Toto všetko máme.

Vo futbale ste toho pochodili dosť. Je taký klub, na ktorý spomínate najradšej?

Na to sa ma pýta každý (smiech). V každom klube bolo výborne, stretol som sa s milým prístupom, dobrými spoluhráčmi. Vždy hľadám pozitíva. Boli aj horšie veci, ale to je všade, aj v živote či práci.

Ešte vás baví strieľať góly aj v štvrtej lige?

Ináč by som to nerobil, baví ma životný štýl okolo futbalu. Prechod po profesionálnej kariére býva ťažší, ja som rád, že som si našiel pracovné uplatnenie, popritom si vypĺňam voľný čas futbalom. Stretneme sa s partiou, zatrénujeme si a samozrejme aj hrať. Robím to celý život, budem to robiť, dokedy bude chuť a záujem z oboch strán.

Vediete si štatistiky, koľko gólov ste počas kariéry strelili?

Nie, nebol som nejaký vychýrený bombardér. Dal som zopár gólov, aj v lige, ale nejako to nesledujem, nemám to porátané.

Ale predsa bol niektorý klub, v ktorom vám to padalo viac?

V Banskej Bystrici. Tréner Noro Hrnčár nasadil herný štýl 3-5-2 a mňa oslobodil od nejakých vecí. Predtým som nastupoval na kraji zálohy, tam to všetko zapadlo veľmi dobre.

A čo nejaký výnimočný gólový zápas?

V kvalifikácii na ME som za slovenskú dvadsaťjednotku strelil Cypru tri góly. Vyhrali sme 4:1, jeden gól pridal „Piroh“ (Juraj Piroska, pozn. red.). Keď som sa vrátil zo zrazu, tak v klube nikto nevedel, že som hral nejaký zápas. Dnes je to ináč, všetko sa šíri po sociálnych sieťach rýchlosťou svetla.