Hral za Spartu i Slaviu. Kam sa podel Martin Juhar?

Viac o futbalistoch Medzeva nájdete v zápasovom bulletine, ktorý vznikol v partnerskej spolupráci s MY regionálnymi novinami.

To je prestupový kúsok! Aj keď MARTIN JUHAR (34) už nejaký ten čas nehral futbal, každý spozornel, keď sa dopočul o jeho letnom prestupe do štvrtoligového Medzeva. Krídelník totiž kedysi okrem rodných Košíc nastupoval aj za najslávnejšie české kluby Spartu a Slaviu a užíval si pražské derby pred 20-tisíc divákmi. Ikonický tréner Ján Kozák mu dokonca v novembri 2013 doprial štart za reprezentáciu Slovenska.

S Martinom Juharom sme sa rozprávali nielen o veľkom zápase s Prešovom, ktorý klope na dvere futbalového Spartaku Medzev.

Po rodných Košiciach ste pôsobili v Prahe, kde ste hrali za oba najpopulárnejšie kluby Spartu aj Slaviu. Viažu sa najlepšie momenty vašej kariéry k stovežatej? Povedzte nám v krátkosti o nich.

Boli to veľmi pekné a aj zaujímavé časy v týchto dvoch pražských veľkokluboch. Som rád, že som mohol okúsiť oba, nie každému hráčovi sa takéto niečo v kariére pritrafí. Ak by som mal spomenúť najlepšie a najkrajšie momenty svojej kariéry, dala by sa o tom napísať kniha. Povedal by som to tak, že vždy som bol rád tam, kde som v danej chvíli aktuálne hral. Nerád porovnávam zážitky v tom či inom klube. Skôr si vážim každý, ktorý mi dal príležitosť zahrať si v ňom.

Hrali ste aj v derby pražských S? Čím je tento zápas výnimočný? Je porovnateľný s nejakým zápasom na Slovensku?

Takýchto derby som odohral niekoľko, hlavne v drese Slavie, v ktorej som pôsobil štyri roky. Sú to dobré a výnimočné zápasy a to hlavne z toho dôvodu, že sú vždy vypredané. Je to úžasný pocit hrať pred 20-tisíc divákmi. Každý futbalista by bol rád a spokojný, keby si mohol zahrať pred takou kulisou. Tieto zápasy sú aj mediálne viac sledované, viac sa o nich píše, čo je veľmi dobré. Z hráčskeho hľadiska by som však upozornil na to, že sa nesmiete ako hráč uniesť touto atmosférou. Bolo by to na úkor vášho výkonu, čo by bolo na škodu veci. Ťažko môžem porovnávať derby pražských „S“ s akýmkoľvek zápasom na Slovensku, nakoľko som ich nezažil. Neviem sa k tomu vyjadriť.

Ste novým hráčom Medzeva. Ako sa to vlastne zrodilo? Čo najviac zavážilo, že ste si vybrali práve tento klub pôsobiaci v IV. lige?

Po pôsobení v maďarskom DVTK Diósgyőr som sa začal venovať civilnému povolaniu. Rozbiehal som svoju firmu, začali ma baviť aj iné veci ako futbal, a to dizajnérske činnosti, architektúra. Predsa len futbal jedného dňa skončí. Ja som si našiel ďalšiu vášeň v živote. Prešla nejaká doba a ak robíte šport dvadsať rokov, tak to vo vás zanechá nejaké stopy. Futbal mi začal chýbať. Poznal som tu v Medzeve zopár chalanov, s ktorými som ešte v Košiciach hrával. Porozprávali mi o tom, ako to tu funguje. Stretol som sa s majiteľom klubu Marošom Čiernym a dohodli sme sa. Je tu výborná atmosféra, dobré podmienky na trénovanie. Vedeniu klubu sa podarilo zostaviť dobrý káder.

Čaká vás pohárový zápas proti Tatranu Prešov. Na čo by podľa vás Spartak v tomto dueli mohol mať?

Samozrejme, Tatran je papierovo silnejšie a lepšie mužstvo. Z vlastnej skúsenosti však viem, že to papierovo lepšie mužstvo je vždy pod väčším tlakom, ak hrá proti súperovi z nižšej súťaže. Túto vec by sme mohli využiť v náš prospech. Myslím si, že šanca na postup tu je.

Je pre vás ako Košičana hrať proti Prešovi ešte motiváciou navyše?

Popravde, nad tým som sa ani nezamýšľal. Skôr ma mrzí, že na zápas proti Tatranu Prešov nemôžem nastúpiť kvôli trestu z predchádzajúceho kola Slovnaft Cupu, v ktorom som po druhej žltej inkasoval červenú a s tým aj stopku na jedno stretnutie. Samozrejme, veľmi rád by som si zahral v tomto zápase, ale, žiaľ, musím sa s touto skutočnosťou zmieriť. Budem aspoň fandiť chalanom spoza ihriska.

Pôsobili ste v susedných krajinách Česku a Maďarsku, ktoré v súčasnosti dosahujú lepšie výsledky na medzinárodnom poli ako Slovensko. Prečo je to podľa vás tak? Čo treba v slovenskom futbale zmeniť predovšetkým, aby sme mohli napredovať?

Úprimne, tieto krajiny sú už dlhšiu dobu futbalovo inde ako Slovensko a to je fakt. Stačí prejsť len sto kilometrov z Košíc do Miškovca a hneď je vidno rozdiel v podmienkach, zázemí a tak ďalej. Myslím si, že v iných krajinách vo svete to majú nastavené inak už dlhé roky. Skladá sa to z viacerých faktorov a sú to spojené nádoby: financie, štadióny, hráči, tréneri, podmienky… Mám na to svoj pohľad, ale to by bola téma na oveľa dlhší rozhovor.