PREŠOV. Potešenie nielen pre seba, ale aj pre iných našiel medzi kvetmi. Dnes nielen vlastní kvetinárstvo, ale i vyhráva pre svoju bytovku súťaž za súťažou.
Na predzáhradku na prešovskom Sídlisku 3 sa chodia dívať i z opačného konca mesta.
Rastislav Sarnecký má radosť, keď majú radosť i tí ostatní. Kvetmi sa to zaručene darí. Zvláda aj rozmanité požiadavky neviest.
Výsledok susedskej rodiny
Jeden z bytových domov na Prostějovskej má jedinečnú výzdobu predzáhradky. Oceňujú ju nielen tamojší obyvatelia, susedia, ale aj porotcovia súťaží.
Minulý rok zvíťazili v kategórii najkrajšej predzáhradky Prešova a získali elektrickú kosačku.
Tento rok sa zapojili do ďalšej tematicky podobnej súťaže záhradnej firmy a vyhrali nanovo, tentoraz krovinorez. Bodujú tak aj v prípade hodnotenia poroty, ale aj verejnosti.
„Ešte by nás v súťaži potešili nožnice na stromčeky. Tieto veci nás ženú dopredu, veci, nástroje, ktoré by sme si museli kúpiť, a tak to dokážeme vyhrať.“
Motiváciou je pre neho aj radosť pre oko všetkých obyvateľov aj okoloidúcich.
„Stále ma ťahalo to, že som chcel niečo urobiť pre ľudí, aby mali ten dobrý pocit, keď prídu do bytovky, aby bolo ten ´uau´ efekt, že je to pekne udržiavané,“ vysvetľuje Rastislav svoje motivácie. Podporu má i zo strany susedov.
„Treba sa o to poriadne starať a to zas vyzdvihnem susedov, ktorí pomohli. Niektorí prišli na brigádu, kto nemohol, tak pomohol finančne, lebo je to náročné aj čo sa týka kvetov, hliny, hnojiva, ide to do nákladov. Niekto teda pomohol prácou, iný financiami.“
V bytovom dome je celkovo 72 bytov.
„Ak sa ľudia spoja a dajú dokopy, tak je výsledok jasný. Je tu 72 bytov, klobúk dole, pomohli aj takí, čo nakúpili zo svojho.“
A to nakúpené sa im potom symbolicky vracia v podobe výhier.
„Získali sme kosačku, ktorú by sme si inak museli zabezpečiť zo svojho. Je to naše, spoločné pre susedov, kto potrebuje, využije ju. S kosením je to ťažké, tak si urobíme aspoň tie základné veci, čo si vieme spraviť, sami,“ vysvetľuje Rasťo.
I takto môžu aj „suplovať“ mesto.
Nákresy? Nerobím, veria mi
„Najhorší problém bol, keď kosilo mesto, prišli a nepozerali na to, kde a ako idú. Dali si slnečné okuliare a šli, veľakrát sa stalo, že nám pokosili vysadené kvety. Mali sme napríklad krásne hortenzie a vykosili ich. Následne nám to vynahrádzali. Teraz si to odsledujeme alebo vykosíme my.“
Okrem kosenia si okolie skrášľujú ešte zvlášť inými originálnymi nápadmi. A tie sú na Rasťovi.
„Susedia to nechávajú v plnej kompetencii na mňa, nerobím dopredu žiadne nákresy. Pán Boh mi dal istú predstavivosť. Prídem a začnem robiť, je to o nápade, fantázii.“
Dôkazom je i výsledná podoba, napríklad sa v predzáhradke nájdu rifle, ktoré simulujú sediaceho človeka.
„Chceli sme zakomponovať niečo nové, niečím ohúriť. Nešli by sme do súťaže s jedným a tým istým, teraz je zas iná aj skalka, aj doplnky dookola, aj tráva. Použili sme jednoduché lacné veci, nohavice, palety,“ vysvetľuje Rastislav. A zvlášť ho teší, že to má úspech.
„Z iných blokov k nám ľudia chodia pozerať, fotia, páči sa im to. Kto je vnímavý pre toho je to potešenie,“ opisuje Rasťo.
Je s tým síce robota, treba sa o to starať, polievať, ale „výsledok stojí za to“.
Základ získať dôveru
V bytovke s víťaznou predzáhradkou na „trojke“ sa nachádza aj kvetinárstvo. Ako Rastislav vysvetľuje, i pre neho je to reklama a vstup do predajne.
„Je to dobrý pocit stretnúť spokojného suseda, ktorému sa priestor páči. Robíme to pre ľudí, pre susedov.“
Rastislav mal k umeniu a krásnu stále blízko.
„Mamka kedysi piekla na svadby, k vareniu a pečeniu som teda nadobudol vzťah od nej. Pri kvetoch som cítil v sebe, že ma Pán Boh obdaril fantáziou a tvorivosťou. Akosi som sa dostal do františkánskeho kostola na pomoc a tam mi dali na starosť vyzdobiť jeden oltárik. To boli tie počiatky zdobenia, kde som mohol rozvíjať svoj talent a dar,“ zaspomínal si Rastislav.
Dnes chodieva zdobiť sály počas svadieb, tiež kostoly pri rôznych príležitostiach. V rámci profesie sa kvetinárstvu venuje 15 rokov, celkovo v oblasti aranžérstva a kvetov pracuje už vyše 25 rokov.
Za ten čas vidí a vníma, ako sa menia a posúvajú trendy. Základ je byť vždy originálny.
„Musíš držať krok s dobou. Keď som začínal robiť s kvetmi, snažil som sa byť stále v niečom iný, v niečom vyniknúť. Mal som zákazníkov, ktorí mali svoje predstavy a spoločne sme komunikovali. Dnes mám svoju klientelu, klientov, za každého jedného z nich som veľmi vďačný.“
Základom vraj bolo nadobudnúť dôveru zákazníka.
„Zo začiatku boli situácie, že mi zákazníci nedôverovali. Prišli babky, starší, každý – pánečku, čo tu robí muž?“ smeje sa pri spomienke na prvotné prekvapenie.
„Odvtedy ale už len mňa vyhľadávajú. Je to o dôvere, o tom, že človek verí, že si to vybuduje. Bola situácia, že prišla pani a vraví: – Toto mi tam nedávajte, toto chcem inak . – A ja vravím: – Robím ja alebo si to môžete zviazať sama? – Potom ma nechala, a tak bola veľmi prekvapená výsledkom. Odvtedy je verným zákazníkom.“
Dnes má Rastislav zákazníkov aj v Bratislave. Na každý sviatok robieva napríklad jednej panej donášku. Je prakticky takým „osobným“ kvetinárom.
Úspechy výzdoby i za hranicami
Aj pri aranžovaní treba ísť podľa Rasťa s dobou. Trebárs v súčasnosti je trend vintage štýlov. Drievka, vázičky a podobne.
Nevesty sa vraj často nechávajú inšpirovať v zahraničných katalógoch, na sociálnych sieťach. Rasťo sa zas inšpiruje svojím vnímaním.
„Vždy sa snažím, aby som vedel, aké má nevesta šaty a podľa toho to celé zladiť. Či sú biele, či farba šampanského, jednoduché, zdobené. Podľa toho následne prispôsobujem. Mal som raz napríklad nevestu, ktorá chcela žlto-modrú kyticu. Ale šaty mala biele so striebornou výšivkou. Radil som jej k modrej striebornú a nechala si poradiť. Potom sa prišla poďakovať, že tá žltá by bola strašná.“
Chce to vraj stále cit.
„Všetko sa dá zladiť, upraviť, niekedy je ťažšie ľudí presvedčiť, ale ide to ľahšie, ak s dajú poradiť alebo povedia, do akej ceny chcú ísť a ja sa snažím nájsť myšlienku kytice.“
Napríklad pri výzdobe k téme vody použil vrecúško, ktoré nastriekal namodro a zakombinoval do samotnej kytice.
„Je to všetko o jednoduchosti, ale zároveň aj náročnosti,“ vysvetľuje Rastislav.
„Pán Boh mi dal toľko milostí, že mne sa kvety samy pýtajú, ktorý chce kam ísť, vidím to v očiach, ktorý mi kde pasuje,“ prezrádza.
Robil napríklad výzdobu v kostole v Trnave k večným sľubom rehoľníčok, kde využil obraz palmy a čierneho jastraba na púšti do prevedenia v čiernych ružiach a žltých kvetoch.
„Páter potom prišiel za mnou s tým, že nikdy v živote nevidel vo výzdobe takú myšlienku, ako vďaka mi dal medailu Čenstochovskej j Panny Márie,“ spomína Rasťo.
Ohuroval však i za hranicami. „Náš Zväz kuchárov a cukrárov bol na súťaži v Luxembursku, kde som im robil výzdobu stolov a oni potom vyhrali striebro,“ spomína na margo ocenení svojej práce. Najväčším je však podľa neho to, keď sa mu príde vďačná nevesta poďakovať.
Čo vo kvetoch, to aj v kuchyni
Aj Rasťo má, ako každý, za sebou neľahké obdobie covidu.
„Bolo to ťažké, pomáhal som v tom čase známej v pohrebnej službe, keď bolo veľa úmrtí a pohrebov a bolo potrebné pomáhať. Ale vydržali sme to,“ teší sa.
Teraz je to opačne – svadieb je toľko, že sú prakticky už takmer celý týždeň, v hociktorý deň. Okrem aranžérstva vie Rastislav skvelo vypomôcť aj v otázke cateringu.
Aranžovanie, ktoré tvorí medzi kvetmi, vie tak zužitkovať aj na tanieri.
„Dá sa to využiť na catering, syrové misy. Ak má človek fantáziu, nemá problém s niečím. Všetko je umenie – urobiť z ničoho niečo.“
Rastislav má talentu za viacerých. „Keď sa rozdával, stál som tri razy v šóre,“ smeje sa.
„Ďakujem Pánu Bohu za to, že to môžem robiť. Mňa veľmi teší, keď môžem potešiť iných.“
Posúva vedomosti ďalej
To, čo kvetinár ovláda, s tým sa delí aj ďalej.
„Tento rok sme mali aranžérsky kurz, z ktorého vyšli desiati absolventi. Teraz robia úžasné veci, klobúk dole pred nimi. Chválim a teším sa z nich, že pokračujú.“
Posúvať svoje schopnosti ďalej berie Rasťo ako prirodzené.
„Keď sa jedného dňa pominiem, tak nech niečo ostane po mne. Ja s tým nemám problém a viacerí, ktorí prešli cez moje ruky, tvoria dnes mojím rukopisom a mňa to úprimne teší.“
Ako prezrádza, nie každý má prirodzený vkus a fantáziu a naopak, niekto ani nevie o tom, že takýto cit v sebe má a objaví ho až počas takéhoto kurzu.
Kvetom robia šoky teplotné rozdiely
Spornými sú vraj v prostredí kvetov tie umelé. Zväčša sú v obľube ďaleko za kvetmi živými.
„Som za živé kvety, ale napríklad teraz je také sucho, že pri takej čečine sa všetko jednoducho zosype. Radšej preto jeden umelý kvet a dlhšie vydrží, ako živú kyticu hneď na druhý deň vyhodiť. Ale sú ľudia, ktorí vyslovene nechcú umelé kvety.“
Kvety citlivo reagujú na teplotné výkyvy. Napríklad príde tovar v chladiacom aute, iná teplota je v predajni, iná v aute počas horúčav.
„Pri rýchlych výkyvoch sa rýchlo ničia. Lepšie je vtedy investovať do tropických druhov kvetov, ktoré sú zvyknuté, a teda majú dlhšiu životnosť.“
Čo robiť pre to, ak napríklad chceme uchovať živú kyticu čo najdlhšie?
„Napríklad pri ružiach je podstatný šikmý rez. Treba kvety uvoľniť, aby neboli stiahnuté a dať do vane teplú vodu. Tak, aby sa dalo v nej vydržať dať ruku. Môžu tam ostať polhodinu, ale aj celú noc. Krásne sa hlavičky napijú a dvihnú sa.“
Ako budú kvety reagovať, sa nedá stále predvídať, preto dávajú kvetinári záruku 24 hodín.
„Stalo sa mi, že pri kytičke hortenzií polovica ostala krásna a polovica zvädla. To ovplyvniť neviem, ale preto sú na to záruky. A pravdou je, že aj z jedného kvetu sa dá pri použití zelene a doplnkov krásne nazdobiť a dať tomu čaro.
Položili ich 2-eurové kytice
Pri výbere kytíc či vencov sa stretáva s rôznymi zákazníkmi a požiadavkami. Niekedy aj nereálnymi a nepochopiteľnými.
„Poškodili kvetinárov obchodné domy, kde majú kytice za dve eurá. My za takú cenu nie sme ani len schopní nakúpiť materiál zo skladov. A ľudia si ich tam kúpia a prídu potom k nám, aby sme ich zviazali... Ak príde staršia babka, dobre, zviažem. Ale sú aj takí, ktorí sú vyslovene špekulanti. Neuvedomujú si, že aj hodnota kvetu je slabšia. Každý rieši cenu,“ zdôrazňuje Rasťo.
Spomína, že napríklad mal aj nevestu, ktorá dala ešte v minulosti 7000 korún na vypožičanie svadobných šiat, ale za kyticu nebola ochotná dať ani 1000.
„Dnes je ťažké už urobiť kyticu za 20 eur vzhľadom na ceny. A napríklad ak niekto chce 20 ruží a za 60 eur, to je tiež na zamyslenie,“ hovorí Rasťo.
Kvet je ako človek. Treba sa s ním rozprávať
Úspechom je aj byť iný, originálny, jedinečný, nekopírovať sa navzájom do bodky. A najlepšou výplatou je spokojnosť obdarovaného.
Mimochodom, Rasťo je už 22 rokov šťastne ženatý. Chystal kyticu aj pre svoju vyvolenú?
„Samozrejme. Ona si vybrala odtieň, ja som ju spravil.“ A aby na to nezabúdal, svadbu mali v deň jej narodenín. Otázkou teda je, či teraz dáva svojej manželke kyticu aj na narodeniny, aj na výročie sobáša, kytice dve.
„Dávam jednu a veľkú,“ smeje sa Rasťo.
Medzi milovníkmi kvetov sa zvykne hovorievať, že ak sa s kvetmi rozpráva, tak kvitnú.
„Môžem to len potvrdiť. Moja mamka mala črepníkové kvety, s ktorými sa rozprávala. Ak napríklad povedala: – No, keď sa do zajtra nepozbieraš, tak ráno pôjdeš, – a ozaj, kvet sa do rána spamätal. S kvetmi je to ako s ľuďmi. Ak sa niekto prihovorí, hneď máme krajší deň,“ zdôrazňuje Rasťo.
