Spočiatku ma prekvapil. Potom vytáčal. Nakoniec som si už aj zvykla. Nie na neho, ale naň. Totiž na takú paletu emócií vlastne ani netreba kolegu, manžela či otravného suseda. Stačí aj prostý dopravný stĺpik. Vtrepaný na tom najabsurdnejšom mieste.
Šoférujem okolo neho denno-denne. Nejaký ten piatok, nejaký ten sviatok. A pravdou je, že vlastne som si už asi i zvykla. Stal sa mi proste exemplárnou ozdobou prešovskej dopravy, súčasťou zvlášť frekventovanej križovatky.
Staré známe: „Stojí tam sám ako kôl v plote“ sme u nás v Prešove obsahovo parafrázovali a aktualizovali na reálie 21. storočia: „Zavadzia tam sám ako stĺpik uprostred cesty prvej triedy“.
