Kým bežne sa ľudia chcú nemocnici vyhýbať oblúkom, on patrí k tým, ktorí tam chodia dobrovoľne. A rád. Cieľom je zabaviť nielen deti na pediatrii, ale napríklad aj seniorov v domovoch sociálnych služieb.
MICHAL KUCER je profesionálnym zdravotným klaunom, ktorý patrí k už stabilnej zostave vyše 60 klaunov po celom Slovensku, fungujúcej pod značkou Červený nos Clowndoctors. Keď vypukla vojna na Ukrajine, bol medzi prvými, ktorí tešili utekajúce deti v záchytných táboroch vo Vyšnom Nemeckom.
Prednedávnom sa vrátil z klaunovania v Moldavsku. Ako zdôrazňuje, klaunovanie je poslaním, ktoré dokáže meniť chvíle, atmosféru a dávať deťom novú chuť zabojovať. Je to o smiechu, ale aj zimomriavkach, no najmä empatii.
Stretávame sa po tom, čo ste práve dorazili z klaunovania v košickej nemocnici. Aký ste mali dnes deň, aký mali deň pacienti?
Dnes som mal šesť detí, ale všetky boli dobre naladené. Chirurgia, mandle, jedno dievčatko išlo na operáciu po tom, čo ho zrazilo auto. Ďalší chlapček pred operáciou vysmiaty. A to aj preto, lebo jeho mamka bola v pohode. A pokiaľ je v pohode rodič, tak je aj samotné dieťa.
Rodičia sú asi zvyčajne vo väčšom strese ako ich deti, však?
Zväčša áno, je to pre nich náročnejšie. Niektorí sú neznalí, a tak stresujú, lebo tomu nerozumejú. Ale ak ide napríklad o vyberanie mandlí, tak pre to stresovať nebudeš. V nemocnici to urobia na počkanie a pacienta pošlú domov.
Vy ako klauni ste prítomní v čase pred operáciou aj po nej?
