Upaľujem pešo na ďalší volebný okrsok, keď ma kráčajúc popri hlavnej ceste míňa kolóna áut. Svadobná, na čele s mladomanželmi. Ej, ale vám je dobre, prikývnem si v duchu zasnene. Alebo aj nie? kontruje vnútri moje sakrastické „ja“.
Niet kedy rozdumovať, niekto sa vydáva, niekto v duchu nadáva. Moje miesto je isté.
Také voľby, to sú vlastne ako taká vytúžená svadba. Predvolebná kampaň nemá konca. Stojí kopec energie, peňazí, nervov, každý chce do nej kecať, ale za pekných stále musia byť nevesta so ženíchom.
Stojí to na schopnosti udržať si chladnú hlavu a rozvášnené srdce pre svoj cieľ. (Pozor, nezameniť, pri výmene by bola od oltára cesta rovno k rozvodovému právnikovi).
A keď si to „predvolebná kampaň“ zameníme za „presvadobná príprava“, neviem sa ubrániť pocitu dokonalej analógie.
Chcem férové mesto, hovoril František Oľha. Dnes je primátorom Prešova Čítajte Keď už príde ten deň „D“, všetci sa zhŕknu, všetci fandia, gratulujú, pijú – od radosti či žiaľu – a čakajú, čo bude. Aj volebný štáb je takmer ako taká vešeľová hostina. Len niekde sa spieva „A okolo Ľevoči“, inde zas „Fero, náš spolužiak Fero“.
Nechcem kuvikať, lebo veď sláva víťazom a česť porazeným, ale zväčša po dobrej akcii až ráno príde hlavybôľ a vytriezvenie.
Keď sľuby nebude také jednoduché plniť, lebo papier veľa znesie (či manželský, či predvolebný – stále to má nádych nemožného, ale chceného).
Keď bude treba vedieť gazdovať s financiami, len kým ja potrebujem novú žehličku, on by radšej nové disky na auto, aj tento chce opravu chodníka na Sekčove, ale tamten by radšej opraviť ten Centrál. Na, a teraz buď múdry!
Zoznam poslancov za Prešov: Kto ostáva, kto neobhájil a kto bude novou posilou? Čítajte Aj do svadobného chomúta, aj do boja o akýkoľvek politický post sa ide dobrovoľne. Myslím si. Dám však ruku do ohňa, že v oboch prípadoch s takými hrubšími ružovými sklami okuliarov. A, samozrejme, veľkým odhodlaním, chuťou, presvedčením, vierou a túžbou zmeniť svet... Jednej obce, jedného mesta, či len jedného človeka. Skĺzavam k patetickosti.
Ako plynie život, tak sa človeku menia aj priority. A sny.
Keď som mala 3 roky, tešila som sa na Vianoce. Keď som mala 13, tešila som sa, až mi moja prvá láska len tak prezvoní na pevnú linku, lebo si spomenul. Keď som mala 23 a v ruke diplom, tešila som sa na nový život. A teraz mám 33 a mojou najúprimnejšou radosťou bol už niekoľko týždňov ten Deň „po“. Deň po voľbách. Fakt.
Niežeby človeka netešili stretnutia s novými ľuďmi, nové rozhovory, kandidáti, predstavy, vízie, ale keď sa to v diktafóne kopilo na hodinách nahrávok, prišli aj prvé nočné mory. Nie hodinová, ale 10-minútová výpoveď v práci. Lebo som zamenila inzertné články s kandidátmi. A aby to bolo dotiahnuté k dokonalosti, tak s dvoma najväčšími rivalmi. Spotená uprostred noci si len ticho želám – už nech je... Deň po voľbách!
Na čele prešovskej župy zostal Majerský, s akou zostavou krajských poslancov bude spolupracovať? Čítajte A dočkala som sa. Volebná noc prejde tak rýchlo ako tá svadobná. No to je ešte len začiatok. Ako mi raz na oslave jeden veľmi príjemný starý pán zdôrazňoval: „Ľehko še bulo oddac, aľe teraz treba žic!“
Parafrázovo inak a nadnesene – nebolo ľahké zvíťaziť, ale teraz treba robiť.
Po svadbe sa výsledky útraty kontrolujú obratom na bločkoch alebo výsledky obdarovania o pár mesiacov na tehotenských testoch.
A po voľbách sa budú výsledky kontrolovať... Vždy, stále, nonstop, furt.
No nič, ešte ostaňme v povolebnej eufórii. Vari ešte nejaký ten šampus ostal. Nech ešte teraz bolí hlava radšej z neho, kým začne bolieť od starostí.
