PREŠOV. Jeden z najromantickejších príbehov lásky o Cyranovi z Bergeracu patrí nepochybne medzi skvosty literatúry a divadla. Ako sa však takéto dielo tvorí? Kde vlastne nájde autor preň inšpiráciu?
Veľdielo sa pravdepodobne nezrodí za noc. Alebo áno? Aj bez múzy? Príbeh spoza opony o tom, čo všetko stojí za jednou hrou, ako to vyzerá v zákulisí divadla, ale aj v pracovni autora.
Hra Edmond je aktuálnou novinkou v repertoári Divadla Jonáša Záborského, titul prinášajú v slovenskej premiére. A so svetovými výkonmi.
Trápenia mladého autora
Edmond Rostand je mladým autorom, ktorý postráda múzu. Keď sa však situácia vyvinie inak a on musí doslova na počkanie napísať hru, rozbehne sa celý kolotoč peripetií.
Skvelo vyskladaná komédia, kde jeden problém strieda druhý, zavedie diváka do šatní divadla aj na jeho scénu, do kaviarne, bordelu, ale i jednej domácnosti dvoch manželov.
Chýbať teda zaručene nebude humor, sakrazmus, herečky so svojimi náladami, producenti so svojimi vybičovanými predstavami a to všetko na pozadí stresu, lásky, žiarlivosti, výčitiek, ale aj pokušení a s nimi spojenými príležitosťami – či už využitými, alebo nevyužitými.
Všetky tieto skutočnosti vytvoria jednu pomyselnú múzu, ktorá Edmonda Rostanda nesmierne inšpiruje a on tvorí dejstvo za dejstvom. Hry, ktorá stvorila zamilovaného rojka Cyrana z Bergeracu.
„Autor sa snaží veľmi príjemnou, jemne vymyslenou fabuláciu sledovať život Edmonda Rostanda a to, aké strasti a slasti zažíva pri písaní diela. Zároveň sleduje, aké to je napísať veľdielo a aké ťažké takú energiu zo seba dostať a nájsť múzu, aby ho práve tá múza k tomu dielu „dokopala“,“ prezradil umelecký šéf divadla a zároveň režisér hry Michal Náhlík.
Riaditeľ Hanzo: Vždy niečím prekvapiť
Hra Edmond je druhou novinkou v tejto aktuálne divadelnej sezóne. A opäť ďalším osviežením v rámci širokospektrálnej ponuky.
„Divadlo Jonáša Záborského je repertoárové divadlo, a preto sa snažíme vždy v repertoári mať rôzne predstavenia žánrové aj v scénickom stvárnení. Myslím si, že nové predstavenie, nová hra v podaní Michala Náhlíka prináša opäť nový pohľad na divadelnú prácu, umenie a divákovi na experimentálnej scéne ukáže moderné predstavenie, ktoré práve takto napĺňa zmysel tejto scény. Ide o malú scénu, experimentálnu a práve toto je predstavenie, ktoré je určené divákovi, ktorý má rád v divadle nové postupy,“ zdôraznil riaditeľ divadla Ján Hanzo.
A ako podotkol na margo Edmonda, „závisí od režiséra, aké postupy zvolí, a myslím, že v tomto predstavení budú diváci veľmi príjemne prekvapení tým, ako naši herci, na ktorých sú zvyknutí z mnohých konvenčných podôb, dokážu stvárňovať divadlo aj skrz pohyb a rôzne situácie, kde si vystačia na scéne iba sami“.
Po Cyranovi prišiel Edmond
Režisérovi Michalovi Náhlíkovi sa hra Edmond dostala do rúk niekoľko rokov dozadu. Jej uvedenie odkladali až do týchto dní.
„Som strašne rád, že sme sa dočkali, lebo tá hra ma veľmi zaujala, aj jej štruktúra, aj jej námet. Ja som pred cca 20 rokmi robil originál Rostandovho Cyrana z Bergeracu vo zvolenskom divadle, čo je to taká tá klasika,“ zaspomínal si Náhlík.
Teraz siahol po „otcovi“ Cyrana, po Edmondovi.
