DUBOVICA.PREŠOV. V amatérskych futbalových kluboch riadených ObFZ Prešov pôsobí viacero hráčov, ktorí dokážu zaujať nielen výkonmi na ihrisku, ale napríklad aj povolaním, ktorému sa venujú. Bolo by to určite zaujímavé čítanie, keby museli vedúci mužstiev písať do zápisu o stretnutí k menu hráča aj povolanie.
Dozvedeli by sme sa, že po zelených trávnikoch Prešovského a Sabinovského okresu naháňa loptu bankový úradník, drevorubač, pivovarník, policajt či „bachar“... Aj Matúš Poremba, stredopoliar FK Dubovica, má svoje povolanie, no predovšetkým poslanie. Rozprávali sme sa s kaplánom farnosti Kráľovnej pokoja na Sídlisku 3 v Prešove.
V článku sa dozviete:
- či je Matúš Poremba jediným športovcom v rodine;
- ako dokázal skĺbiť futbal a štúdium v kňazskom seminári;
- aké úspechy sa mu podarilo vo futbale získať;
- akú symboliku má jeho číslo na drese;
- či používa počas svätých omší v rámci kázne aj zážitky z trávnika.
Na úvod rozhovoru si dovolíme sčasti poopraviť známe slová z modlitby a opýtať sa: Ako to bolo na začiatku? Vy a futbal?

Najmasovejšiemu kolektívnemu športu som sa venoval odmalička. Už od prvej športovej triedy v Lipanoch pod vedením pána trénera Janka Varechu, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami. Športová verejnosť na neho tak skoro nezabudne, a to ako na futbalového trénera, no aj ako na človeka. Dorastenecký dres Odevy som obliekal asi dva roky počas gymnaziálneho štúdia, odtiaľ som sa vrátil domov do Kamenice, kde sa nám podarilo vybojovať krajskú súťaž.