KOŠICE/HABURA. Obľúbený spevák a Rusín každou bunkou svojho tela Štefan Štec nedá na vianočné sviatky dopustiť.
Tento čas si vyhradzuje zvlášť pre rodinu, pauzu si dáva od koncertov.
O to viac sa zameriava na vzácny čas s najbližšími a s tým spojené tradície i jedlá na štedrovečernom stole.
Sviatkujú dlhšie. Aj vďaka juliánskemu kalendáru
„Milujem Vianoce. To je obdobie, keď sa človek naozaj stretáva s rôznymi krásnymi vecami, ale tou najkrajšou vecou je, že sa chceme stretnúť so svojimi rodičmi, najbližšími, rodinou. Musím povedať, že čím ďalej, tým je to obdobie trošku viac hektické. Možno by som si ho vedel užiť dlhšie v takom pokojnom režime,“ prezrádza Štefan s úsmevom.
Tú hektickosť si preto potom vyvažuje voľnejším kalendárom.
„Počas Vianoc vôbec nehráme. V podstate ani pred sviatkami pár dní, a to z praktických dôvodov – nakúpiť darčeky, pomôcť doma rodine. A nehráme ani medzi sviatkami. Pripomíname si aj sviatky počas juliánskeho kalendára, a tak sa dá povedať, že čakáme až do 6. januára a v tomto čase viac-me-nej vôbec nehráme. Ja si to užívam doma. Pre mňa končí to vianočné obdobie prakticky až silvestrovským plesom 14. januára, teda tým naším rusínskym, a tak to je dlhšie sviatočné obdobie,“ teší sa Štefan.
Vianoce s príchuťou detstva
Števo si už ani nevie predstaviť, že by neslávil Vianoce dvakrát.
„Odmala si nepamätám rok, aby som si dvakrát nesadal k štedrovečernému stolu,“ počíta.
„V Košiciach, keď sme boli doma, tak sme slávili 24. decembra, a keď sme šli k starým rodičom, tak to bolo toho 6. januára. U mňa je to normálne,“ konštatuje folklorista.
Pochutnať si tak môže dupľovane na svojich obľúbených chodoch počas štedrovečernej večere.
„Pre mňa sú obľúbené isto pirohy, ktoré nesmú na stole chýbať, a mám veľmi rád mačanku. A potom ešte aj kapustovú polievku, ale iba bez mäsa, keďže ju robíme takú pôstnu. Alebo aj slivčanku, kde ide i fazuľa, sušené slivky, kapusta. Mám rád polievky, som polievkový človek a hlavne tie husté si tak užívam.“
Sen, ktorý sa stal realitou
Dodnes si Štefan pamätá na darček, po ktorom veľmi túžil.
„Stále som chcel mať tetris. To bola taká hra, ktorá sa dala kúpiť na trhovisku, a to som veľmi chcel a aj som to dostal. A potom som mal obdobie a sen mať kazetu od Jany Kirschner – Modrá. To som tiež dostal. A neskôr som s ňou mal aj možnosť spolupracovať, takže ten sen pokračoval ešte ďalej, až dodnes.“
„Myslím si, že ľudia, aj tí, ktorým nie je ľahko počas roka a zvlášť v tomto období, tiež sa tešia na Vianoce. Či sú na fronte niekde v zákopoch, alebo sú doma, alebo v nemocnici, myslím si, že každému srdce zohreje to, že prichádza nádej, ak to berieme z kresťanského hľadiska. Ak to berieme z toho iného pohľadu, takä minimálne je faktom to, že sa chceme obdariť láskou navzájom všetci.“
A čo by zaželal k týmto sviatočným dňom?
„Prajem ľuďom porozumenie, lebo to slovíčko ešte možno pred pár rokmi bolo takým vianočným klišé. V súčasnosti je to nevyhnutnosťou. A potom lásku. Ale to porozumenie musí byť v rodinách, aby sme sa rešpektovali navzájom a neuzatvárali, lebo to už nemusíme.“
