KOŠICE. Diagnóza je amyotrofická laterálna skleróza (ALS). Takéto slová si musela vypočuť bývalá zdravotná sestra Mária Kurečková, ktorej sa život, na aký bola zvyknutá, pred rokmi zmenil.
Hoci svoju prácu v nemocnici milovala a bola pre ňu doslova poslaním, musela sa jej pre krutú diagnózu vzdať. Chorobe sa ale rozhodla vzoprieť.
Hoci prognózy hovoria o tom, že sa pacienti sa s ňou dožívajú v priemere dva až päť rokov, Mária s ňou už funguje dvanásty rok.
Košičan absolvoval náročných 60 hodín: Boli situácie, keď som zaspával v stoji Čítajte Aktuálne je síce na vozíku a s niektorými úkonmi jej pomáha manžel či dcéra, stále sa však dokáže tešiť z maličkostí. Bežné činnosti ako čistenie zubov, návšteva WC či raňajky, ktoré sú pre zdravého človeka samozrejmosťou, sú pre Máriu malým víťazstvom.
V článku sa dočítate:
- Ako diagnostikovali bývalej zdravotnej sestre ALS;
- Prečo bola sklamaná z prístupu lekárov;
- Čo ju prekvapilo najviac;
- Aké boli jej pocity krátko po diagnóze;
- Čo všetko musela absolvovať;
- Ako vyzerá jej deň;
- Aké sú ešte možnosti liečby.
Pred diagnostikovaním ALS ste pracovali ako zdravotná sestra. Bolo to pre vás vysnívané povolanie, v ktorom ste sa našli?
Určite áno. Najprv som pracovala 17 rokov na kožnom oddelení a potom som prešla na detskú chirurgiu, najskôr na oddelenie a keď sa uvoľnilo miesto v ambulancii, tak mi ho ponúkli a ja som to prijala. Veľmi som túžila stať sa zdravotnou sestrou, hoci moja mama s tým nebola stotožnená, no ja som si to presadila a robila som to, čo som chcela (úsmev).
Kedy ste spozorovali, že s vami nie je niečo v poriadku?
