Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. O tom sa žiaci presvedčia nielen v škole, ale už aj počas praxe. Zručnosti si môžu overiť i počas vzájomného zápolenia.
Súťaž Mladý remeselník oslávila na sklonku uplynulého roka svoje 26. narodeniny.
Je dnes remeslo ešte v móde? Ako to vidí riaditeľka SOŠ technickej na Volgogradskej ulici v Prešove, ktorá je organizátorom aj hostiteľom súťaže, Janka Galdunová?
Ak by sme sa pozreli za brány vašej školy, aký máte aktuálny stav? Stále platí, že školy medzi sebou musia „bojovať“ o žiaka?
Vždy je to o tom, že jeden rok je populárny jeden odbor a druhý rok je populárny iný odbor. Ale keď porovnávam predošlé obdobie, tak 3-4 roky dozadu, tak teraz vidíme, že trošku sa nám zvyšuje záujem aj o tesára, aj o toho stolára, aj murára.
I keď to pre mladých nie až také atraktívne povolanie, ale vždy sa nájdu tí, ktorých tieto práce budú baviť, lebo vidia výsledok svojej snahy, práce. Tešia sa, keď niečo vyrobia, skonštruujú.
Vidieť to, že ich to baví, aj počas samotného súťaženia, keď musia zhotoviť už konkrétny výtvor?
Počas posledného ročníka súťaže porota skonštatovala, že boli študenti tak vyrovnaní, že medzi prvými tromi boli rozdiely desatín bodu a chalani mali veľmi peknú robotu.
Klobúk dolu pred nimi. Každý nás dehonestoval, že aké je to praktické vzdelávanie v rámci dištančného vyučovania, akí budú tí naši absolventi a ako to bude vyzerať. No dnes chalani naozaj preukázali zručnosti na veľmi vysokej úrovni.
Ako sa to vôbec podarilo, vyučovať počas dvoch rokov obmedzení a cez dištančné vzdelávanie? Povedzme, že na gymnáziu sa to ešte dalo, ale čo odborná škola, kde je to hlavne aj o praktických zručnostiach?
Počas prvého mesiaca, keď boli obmedzenia vyhlásené, tak nikto nevedel, ako budeme fungovať. Bolo potrebné nájsť si spôsob dištančného vzdelávania. Ale potom ministerstvo prišlo s usmernením, že v rámci praktického vyučovania môžeme mať skupiny 5 + 1, teda piati žiaci na jedného majstra, aby to boli stále malé skupinky.
Do tohto systému sme nabehli a veľmi sa nám osvedčilo fungovať v tomto štandarde. Takto sme bežali na praktickom vyučovaní.
Teória bola za počítačom, pri praktickom vzdelávaní sa striedali žiaci v skupinkách.
Tí, ktorí boli u zamestnávateľa, tí pokračovali v odbornom výcviku riadne ďalej. Spomínanú výučbu v skupinkách si aj majstri chválili, lebo šlo o malú skupinku, a tak sa s nimi dalo aj lepšie pracovať.
Môžete teda povedať, že v tomto prípade platilo, že všetko zlé je na niečo dobré?
V tomto prípade áno. Takéto fungovanie nám veľmi pomohlo. Pri dištančnom štúdiu, ak by si aj žiak pozrel video, pokiaľ si to nevie chytiť, nevie odrezať, odmerať, odstrihnúť, zapojiť, tak z videa sa to naučiť nedá.
Aj keď sú digitálne technológie fajn, ale tá praktická zručnosť, že to chytím a vyrobím, toto sa cez žiadny počítač naučiť nedá.
Napriek dvojročnej pauze ste zorganizovali 26. ročník súťaže Mladý remeselník. Zaznelo počas nej, že mala veľmi vysokú úroveň prihlásených. Čomu za to vďačiť? Čakala by som po tom sťažení vyučovacieho procesu opak. Čo podporuje zvyšovanie úrovne?
Už aj tá verejnosť – aj rodič, aj žiak – vnímajú, že ak ide dieťa na odbor, o ktorý má záujem a nie je to len o tom, že „neostal mi žiadny odbor a bol som donútený tu ísť“, vyzerá to inak.
