Od vypuknutia vojny uplynul rok. „Ak by Ukrajina vojnu prehrala, malo by Slovensko väčší problém, ako si vôbec uvedomujeme,“ zdôrazňuje politológ a odborník na politiku a vzťahy v štátoch východnej Európy ALEXANDER DULEBA.
Tvrdí, že Rusko nemôže vojnu vyhrať, aj keď niektorí „prorusky orientovaní mierotvorcovia“ o ňom zdôrazňujú, že je neporaziteľné.
Aj také zimné mesiace mali byť pre boje kľúčové, ale ani „generál zima“ Rusom nepomohol.
Politológ tiež vysvetľuje pálčivú otázku, prečo by sme mali na Ukrajinu poslať naše stíhačky, hoci na verejnosti to vzbudilo vášinvú diskusiu.
Opisuje okolnosti, ktoré počas uplynulého roka spôsobili, že ruský front stojí, aj to, čo bude pre vojnu znamenať dodávka zbraní pre Ukrajincov.
Kedy by sa reálne mohlo ukázať, čo bude s vojnou ďalej? Schyľuje sa k mieru, alebo je ešte v nedohľadne?
Do dejín sa čiernymi písmenami zapísal dátum 24. február 2022, keď Putin spustil na Ukrajine vojnu, podľa neho „špeciálnu operáciu“. Tá však trvá už rok. Máme nejaké svetlo na konci tunela spojené s jej koncom?
Každá vojna sa raz musí skončiť. Trvá už rok, pričom podľa pôvodných ruských predstáv mala trvať najviac pár týždňov. Ale stalo sa to, čo som hovoril.
Jednoducho, Rusko nemôže túto vojnu vyhrať. Pretože aj keby teoreticky boli úspešní ten prvý mesiac, Ukrajina by sa pre nich stala novým 40 miliónovým Čečenskom.
V rozsiahlom rozhovore sa dočítate aj:
- kto mal dosiaľ viac vojenských úspechov – Ukrajina alebo Rusko;
- čo je dôvodom úspechov a neúspechov na jednej i na druhej strane;
- prečo sa Rusom nepodarilo dobyť Kyjev;
- akú intenzitu dosahovala delostrelecká paľba zo strany Rusov;
- aký objem pomoci mieri na Ukrajinu;
- prečo Rusom došla v jednom momente munícia;
- čo je nutným základom pre vedenie vojny;
- či a ako sa pretavili dôsledky sankcií pre Rusko do reálnej podoby;
- na strane ktorej krajiny sú straty na životoch vyššie;
- ako politológ Duleba vníma odmietnutie brannej povinnosti zo strany Slovákov;
- dôvody, prečo by sme mali dať Ukrajincom naše stíhačky;
- kedy politológ predpokladá bodový zlom v ďalšom vývoji vojny.
Sú Rusi natoľko slabí alebo Ukrajinci natoľko silní?
Zo strany Ukrajiny vidíme vôľu, motiváciu Ukrajincov bojovať. A oni teda nielenže majú vôľu, ale ešte to aj vedia robiť.
Priebeh vojny ukázal, že ukrajinské vojenské velenie je o triedu vyššie než to ruské. A to aj napriek tomu, že majú menej zbraní. V podstate uplynulý rok bol rokom ukrajinských vojenských úspechov.
Na rozdiel od krajiny, ktorá ich napadla?
Rusi mali, povedzme, niekoľko drobných úspechov. Mám na mysli to, že sa im podarilo za tri mesiace, od 18. apríla do 3. júla, obsadiť Severodoneck a Lysyčansk. Obsadili ich, to bol pre nich úspech.
Teraz sme svedkami pokusov o druhú vlnu veľkej ruskej ofenzívy, ktorá začala zhruba od pravoslávnych Vianoc, teda okolo 7. januára. Ale vidíme, že Rusi postupujú kilometre či metre pri Bachmute, teda už takmer obkľúčili Bachmut, obsadili Soledar. Ale treba si uvedomiť, že to je 10-tisícové mesto.
To sú ruské úspechy, a to aj napriek tomu, že majú obrovskú prevahu v delostrelectve. Stále majú prevahu aj v ťažkej bojovej technike.
A to je momentálne teraz faktor, ktorý spôsobil, že front stojí zhruba od decembra. Ukrajinci, samozrejme, môžu ísť do veľkého protiútoku, ale nemajú dostatok techniky. Čiže musia počkať na dodávky potrebných ťažkých zbraní, hlavne sľúbených tankov a obrnených vozidiel pre pechotu s tým, aby mohli prejsť do protiútoku.
So zbrojením by Ukrajina nemala mať problém vzhľadom na to, ako reagovali hlavy desiatok štátov, ktoré sa jej rozhodli pomôcť, je tak?
Toto už je dohodnuté. Zbrane sú na ceste, ukrajinskí vojaci sa cvičia. No je tu teraz taká pauza, také okno príležitostí pre Rusko, aby sa pokúsilo nejako zvrátiť priebeh.
Nesplnili si povinnosti, tvrdila primátorka a úradníčky vyhodila. Uspeli na súde, miesta majú späť Čítajte Popri spomínaných ruských úspechoch tu máme aj úspechy ukrajinské.
Najväčší úspech Ukrajiny je ten, že obránili Kyjev a v podstate Rusi museli ustúpiť zo všetkých tých oblastí, kam zaútočili na severe východnej Ukrajiny. Útočili z Bieloruska, pričom útočili na Černigov, Charkov, na Sumy, no odtiaľ sa museli stiahnuť po mesiaci vojny.
A to, ako hovoria ukrajinskí velitelia, to bola prvá panvica, ktorú zohriali. Lebo Ukrajinci na rozdiel od Rusov doteraz nikdy nešli do nejakých frontálnych útokov.
Veliteľ vrchných ukrajinských ozbrojených síl generál Zalužnyj koncom októbra povedal, že Ukrajinci boli radi, že Rusi útočili tým smerom. Dôvodom je to, že sú tam lesy, úzke cesty a Rusi tak nevedeli rozvinúť ťažké zbrane, ktoré mali.
Takže Ukrajina mala v tomto prípade výhodu.
Áno, lebo Ukrajinci ich z tých lesov ničili tak, ako Fíni porazili v roku 1939 Sovietsky zväz. Fínsko je lesnatá krajina, a keď tam Sovietsky zväz vtrhol s obrovskou prevahou ťažkej bojovej techniky, Fíni to ustáli a prinútili Sovietsky zväz odísť.
