Žiakov v Krivanoch fascinujú energie. Učili sa ich navzájom

Krivianska základná škola aktívne bojuje o titul Zelenej školy.

(Zdroj: Mária Dudová-Bašistová)

KRIVANY. To, čomu sa dospelí učia intenzívne v poslednom období, vedia už teraz žiaci Základnej školy v Krivanoch. Čo sú energie, ako ich získavame a ako na nich šetriť?

Len pár z otázok, ktoré kládli počas zaujímavého vyučovania žiaci sebe navzájom.

Práve časť z nich sa totiž sama postavila pred katedry. Vznikol tak pútavý formát, v rámci ktorého učili tretiaci šiestakov či šiestaci deviatakov. Vymenili by si tieto vyučovacie posty namiesto svojich študijných? A ako funguje v tamojšej škole napríklad separovanie a čo je to ekohliadka?

SkryťVypnúť reklamu

Čo je to byť zelenou školou v praxi

Základná škola v Krivanoch má aktuálne 194 žiakov. A vyučovanie tu majú nepochybne veselé, o čom svedčí už samotná prechádzka chodbami, ktoré sú doslova preplnené unikátnymi výtvormi.

Svedčia tak o tom, že tu o kreativitu i vynaliezavosť zaručene núdzu nemajú. Časť z nich je výsledkom aktuálne prebiehajúceho projektu.

„Už ôsmy rok sme zapojení do projektu Zelenej školy. Ide o celosvetový projekt, v rámci ktorého sa momentálne zaoberáme témou energia,“ vysvetľuje koordinátorka projektu na tejto škole a učiteľka biológie i náboženstva Mária Šimová.

V rámci toho pripravili v závere prvého polroka interaktívne vyučovanie.

„Témou bolo vyučovanie o energiách, pričom v každej triede učili žiaci žiakov. Cieľom bolo viac sa zoznámiť s jednotlivými druhmi energií, novými informáciami o nich. A tiež vyskúšať si aj rovesnícke vzdelávanie,“ vysvetlila učiteľka.

SkryťVypnúť reklamu

„Bolo to pre nich iné, ak učí spolužiak, starší žiak. V každej triede boli dvaja žiaci, ktorí učili.“

Aj teória, aj prax

Vyučovanie malo, obdobne ako je to pri „klasickej“ forme výučby, svoju aj teoretickú, aj praktickú časť. V rámci teórie sa vzdelávali o mnohých zaujímavostiach.

„O elektrine, aké sú jej typy, kto ju vynašiel, ako ju môžeme využiť, čo s tým, keď sa poškodí kábel a vidno drôty, ako to možno zaizolovať. Toto sme aj prakticky skúšali izolačnou páskou,“ opisovali žiaci štvrtého ročníka.

„Učili sme sa rozoznávať destilovanú vodu od minerálnej, tiež sme ju ochutnali. Ako vzniká minerálna voda. Tiež sme sa napríklad dozvedeli o gejzíre a o tom, ako vzniká teplá voda a koľko jej na Slovensku máme, aké sú náleziská teplej termálnej vody a jej využitie.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa zhodli, vraj v každej téme boli pre nich mnohé veci nové.

Aby to bolo nielen poučné, ale aj pútavé

Pútavou časťou bolo aj rozprávanie o Slnku, jeho teplote, dĺžke dopadu lúča na Zem. Majú deti možnosť sa tieto informácie dozvedieť aj inokedy?

„Mnohé vedomosti môžu získať na predmetoch geografia, biológia, fyzika, prírodoveda. No snažila som sa hľadať informácie, ktoré v knihách nie sú. Aby to bolo pre nich niečo nové, nenudili sa. A tiež, aj my učitelia, aby sme sa naučili niečo, čo sme pozabudli či nepočuli,“ konštatovala s úsmevom pani učiteľka Mária.

Ona bola svojim „nástupcom“ nápomocná pri ich dôslednej príprave na hodinu.

„Pripravovali sme prezentácie, materiály a každému žiakovi osobitne, aby sa naučil, čo má rozprávať. Museli si to aj „obkecať“, doplniť informácie. Pýtali sa spolužiakov, venovala som sa im osobitne a učila ich. Musím povedať, že boli veľmi snaživí a dôslední.“

Postrehy spoza katedry: Nie je to ľahké

Vyjsť z lavice ako žiak a postaviť sa pred ostatných ako ich učiteľ vraj vôbec nie je jednoduché.

„Ešte doma som si veci študoval počas prípravy. Učenie bolo dobré, aj keď dakedy som i pokričal, lebo sa trochu hrali,“ prezradil tretiak Adam.

Tretiačka Lenka by si vraj vedela predstaviť, že by bola učiteľkou. Vyskúšala si učenie v štyroch triedach – od 3. do 6. ročníka. Dobre sa jej vraj učilo pri piatakoch.

„Ale dve hodiny stáť nad knihami a rozmýšľať, čo na ďalší deň musíme robiť, toto sme museli zvládnuť.“

S výmenou však napríklad Adam bol celkom stotožnený.

„Ľahšie byť učiteľom, žiak musí odpovedať, ak som učiteľ, tak môžem len skúšať,“ zamyslel sa.

Ich spolužiaci si takéto vyučovanie pochvaľovali.

„Hrali sme slepú babu, pili sme minerálnu a destilovanú vodu, ako žiť bez slnka, ísť cez prekážky, len podľa sluchu, hrali sme cibuľu – pomoc s obliekaním. Aj o elektrine, že potrasie a môžeme zomrieť, alebo že zo Slnka príde lúč na zem za 8 minút,“ predbiehali sa v informáciách o tom, čo sa stihli naučiť.

Piatačka Valentínka vyučovala v rámci svojej prezentácie o vode.

„Keď som začala učiť mojich spolužiakov, tak som mala prv trému, ale keď som sa rozrozprávala, tak to išlo,“ prezradila.

Aj udržať si poriadok v triede vraj nebolo jednoduché.

„Najťažšie bolo to, že ma provokovali, robili mi zle, smiali sa, ale potom to už išlo. No dá to zabrať,“ konštatovala s úsmevom.

Zapojená komplet celá škola

Do projektu Zelenej školy sú v Krivanoch zapojení už ôsmy rok. Dôkazom sú koše po chodbách, vďaka ktorým vedia separovať.

Počas uplynulých rokov sa učili už o zeleni a vode. Tentoraz je to energia. Zväčša ide o dvojročný či trojročný cyklus, počas ktorého sú zameraní na danú konkrétnu tému. Menšiu prestávku im urobilo obdobie pandémie.

Absolvovať musia ešte ďalšie štyri témy s novým obsahovým naplnením.

„Téma je stanovená na minimálne dva roky. Získavanie titulu zelená škola trvá minimálne 14 rokov, teda je to čas intenzívneho venovania sa jednotlivým témam“, opisuje Mária Šimová.

Po absolvovaní každej témy majú kontrolnú návštevu.

„Ak budeme mať danú tému zvládnutú pomocou aktivít, hodnotiaca komisia skontroluje splnenie a jej celoškolské implementovanie (vrátane škôlky). Po kladnom stanovisku získame vlajku a certifikát za danú tému na dva roky,“ vysvetľuje učiteľka.

„Je to náročný projekt. Ešte nie sme ani v polovici. No už teraz vidíme veľké pozitíva v správnom formovaní mladej generácie.“

Novinkou bolo aj samotné rovesnícke vzdelávanie.

„Bolo treba vymyslieť zaujímavé aktivity, prezentácie, kto koho a čo bude vyučovať, ako jednotlivé triedy budú medzi sebou kolovať a iné detaily, bez ktorých by toto vyučovanie neprebehlo plynule.“

Keďže je dlhoročnou učiteľkou, vedela, čoho sú deti schopné. Aj koncepcia bola mierne upravená – vyučovacie hodiny mali 40 minút. A začínali sa hostinou pri bublaninách, ktoré im napiekli miestne ženy.

„Aj tu sme si nielen pochutnali, ale aj vysvetlili, že bublaninu a iné dobroty máme vďaka energiám – slnku, vode, či elektrine – rast, zrenie ovocia, plodín, mletie múky, elektrická rúra a podobne,“ vysvetľuje učiteľka.

Učiť aj svoje rodiny doma

Z faktu, že bojujú o titul Zelenej školy, sa teší aj riaditeľka Základnej školy v Krivanoch Mária Kromková.

„Som hrdá, že budeme Zelenou školou. Bude to prínos nielen pre žiakov, ale vidím aj tú edukáciu žiakov do rodín. Oni sami budú vzdelávať svojich rodičov. My ako škola musíme ísť príkladom, ale gro je v rodine, toto vidím ako najväčší prínos,“ zdôrazňuje riaditeľka.

Ako s úsmevom konštatuje, sú momentálne zvlášť aktuálni.

„Teraz sú energie momentálne asi najčastejšie skloňovanou témou v spoločnosti. Až teraz sme akoby zistili v rodinách, že treba šetriť. Doteraz sme sa o tom len bavili, teraz už vnímame, že je naozaj potrebné šetriť.“

V škole im funguje ekohliadka

Zaujímavosťou tejto základnej školy je napríklad aj to, že u nich fungujú tzv. ekohliadky. Tie tvoria samotní žiaci.

„Kontrolujú koše, či sa nesvieti a podobne. Ako triedy, tak aj zborovňu, prídu aj do riaditeľne skontrolovať, ako separujeme.“

Takto sa nielen učia, ale aj vzájomne upozorňujú a kontrolujú. Všade po škole sú rozmiestnené koše, so separovaním teda nie problém.

Škola v Krivanoch je teda ešte síce bez oficiálneho titulu, no ako zelená sa už naozaj usiluje všemožne správať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie z východu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 193
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 548
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 13 941
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 006
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 632
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 500
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 017
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 340
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu