SABINOV. Výstava s príznačným názvom má aktuálne zastávku v Sabinove. Ako napovedá jej názov „Čaro krojovaných bábik“, snúbi sa to krásna tradícií minulosti so šikovnosťou žien súčasnosti.
Aktívne ženy oprašujú kroje svojich predchodkýň
Výstavu bábik aktuálne priniesli do priestorov Mestskej knižnice Bohuša Nosáka Nezabudova v Sabinove.
Ide o putovnú výstavu, ktorá mala premiéru v Medzilaborciach, ďalšími zastávkami boli Poprad, Stará Ľubovňa, Kežmarok a odtiaľ ju presunuli do Sabinova.
V každom okresnom meste je inštalovaná približne mesiac. Iniciátorkami výstavy sú dámy z Únie žien Slovenska, pomohli si financiami z eurofondov.
„Zapojila sa takmer tisícka žien, ktoré boli nezamestnané. Začali šiť, chytilo ich to,“ vysvetľuje okresná predsedníčka Únie žien aj mestská predsedníčka Únie žien v Sabinove Emília Kušnírová.
Aj takouto formou naplnili tiež posolstvo, ktoré ako Únia žien vo svojich stanovách majú.
„Že máme zachovať kultúrne dedičstvo a rozvíjať to. A tak sme začali šiť, aby sme to dedičstvo, tie naše kroje, zachovali aj vďaka tým bábikám.“
Takouto formou sa snažia, aby sa to udržalo, nezaniklo a prirodzene sa dostávalo do povedomia.
„Naše dievčatá šili presne podľa krojov v obciach, kde sa dodnes zachovali u domácich, podľa vzorov priamo zo skrine. Len tentoraz ich ušili v menšom.“
Na výstave sú k dispozícii kroje zo Šariša, Spiša, Šariš tu zastupujú Ražňany či Krivany. Výstava ponúka kroje ženské. Mužskej verzie tu však niet. Prečo?
„Keď sme ženy, tak riešime tie ženské,“ vysvetľuje s úsmevom pani Emília.
Je to naša dedovizeň
Emília Kušnírová intenzívne vníma lokality, kde je povedomie o krojoch silné, Šariš nevynímajúc.
„V mojom povedomí sú najsilnejšie v našom regióne asi tie Krivany, kde dodnes v krojoch aj vystupujú. A pokiaľ viem, tak si ich i šijú. V tom sú v mojom povedomí asi tie naj,“ Kušnírová.
Má niektorý kroj zvlášť v obľube?
„Všetky sú krásne a ťažko mi je hodnotiť, ktorý je ten najkrajší. Každý je špecifický svojou výraznosťou, odevom, farebnosťou, nedá sa to tak jednoznačne povedať, že ten alebo ten,“ konštatuje.
Doma uchovávajú kroj po manželovej babke – sukňu, starý lajblík, kožúštek
„Nevyhadzujeme to, lebo je to naša dedovizeň.“
Zo zbierky ubúda. Lebo sa rozdáva
Bábiky majú kroje zo Šariša, Spiša, ale aj obcí na pohraničí regiónov – zo Štrby či Vernára.
„Máme pokryté skoro celé Slovensko. Teraz tu máme 37 bábik,“ informovala Emília Kušnírová.
Počet sa ale mierne zmenšil. Dôvod je prostý.
„Bolo ich cez 150, ale keď prišla nejaká významná akcia, delegácia, zahraniční hostia, tak sa tieto bábiky dávali ako darčeky,“ vysvetľuje.
Súčasťou výstavy je aj katalóg. Postupne by to chceli presunúť aj do elektrickej podoby.
„Pracuje sa na jeho zdigitalizovaní, potom sa bude môcť pozrieť aj doma.“
Kde ešte budú vystavovať?
Výstava momentálne putuje po celom východe. Miesta zastávok nevyberali náhodne.
„V každom okrese, kde máme predsedníčky okresnej organizácie, tak tam sa do toho organizácia zapojila. Výstavu si potom samy prevážame a prezentujeme.“
Tešia sa aj zo spätnej väzby, ktorej sa im dostáva.
„Je vynikajúca. A stále je dobrá, veľa ľudí nám na túto výstavu chodí.“
V Sabinove sú aktuálne do konca marca.
„Každý návštevník si tu nejaký ten kroj zo svojho okolia môže nájsť, a aj takto sa môžu spomienky vrátiť. Malo by to mať hlavne ten účel, aby sa na to nezabudlo.“
Kto by nestihol Sabinov, môže ísť k susedom. Od apríla sa výstava presunie do Lipian a následne do Stropkova. Končiť by mala na krajskej organizácii v Humennom.
Činná organizácia
Aktuálne má Únia žien v Sabinove 70 členiek. V celkom okrese je členiek 220, miestne organizácie majú aj v Nižnom Slavkove, Brezovici, Krivanoch, Lipanoch, Pečovskej Novej Vsi a od nového roka i v Dubovici.
A že sa stretávať chcú, to podľa Kušírovej potvrdil aj nedávny Medzinárodný deň žien, v rámci ktorého sa spoločne stretli ženy z miestnych aj mestských organizácií.
„Viackrát zaznelo, že konečne sa koná po covide nejaká spoločná akcia, kde sme sa zišli, porozprávali, bolo to pre nich trošku aj odľahčenie.“
Niečo, čo môže obdivovať celý svet
Zmysel v takejto prezentácii krojov vidí Kušnírová veľký.
„Naša generácia si zaspomína, mladšia objavuje svet. Každá generácia si tu niečo nájde,“ konštatuje. Príkladom boli aj žiaci jednej zo sabinovských materských škôl. Tí sa nevedeli na rozmanitosť krojov vynadívať. Práve oni boli prvými návštevníkmi počas otvorenia výstavy.
Spolu s nimi aj riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Sabinove Jozef Váhovský. Ako najmladšej generácii vysvetľoval, „kroj mal oslavný charakter, nosil sa do kostola, na významné príležitosti a práve preto bol takto bohato zdobený. Každý sa chcel poparádiť. Ľudia vtedy často mali len jeden kroj na celý život.“
Váhovský pripomenul, že i dnes sa opäť stávajú folklór a folklórne vzory trendom.
Sabinov sa však vlastným krojom pýšiť nevie.
„Neexistuje tzv. sabinovský kroj, lebo my sme boli slobodným kráľovským mestom a žili tu hlavne Nemci a Maďari,“ vysvetlil riaditeľ.
Ako však na margo krojov a ich pestrosti zdôraznil, toto je niečo naše, niečo unikátne, čo nám kroje uchovávajú. A je to práve to, čo by sme mali ukazovať celému svetu.
„Je to naša kultúra, ktorej zachovanie je veľmi dôležité. Do Belgicka sa chodíme pozerať na sochu chlapčeka, ktorý ciká, toto obdivuje celý svet. A tu u nás máme tradície a krásu, ktorú je treba vštepovať najmä mladým ľuďom. Je to niečo, čo nemáme odnikadiaľ dovezené a patrí to len nám,“ zdôraznil s úsmevom Jozef Váhovský.
