V roku 1982 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia 24. marec za Svetový deň tuberkulózy. O tom, ako sme na tom s tuberkulózou dnes, ktoré skupiny sú najohrozenejšie aj o chorobnosti bližšie priblížil Doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., primár oddelenia pneumológie a ftizeológie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.
Keď sa povie tuberkulóza, prvou asociáciou je pre mňa história a epidémie tuberkulózy, ktoré kynožili celé dediny. Kde si nachádza toto ochorenie pole pôsobnosti pre svoje rozširovanie?
Už v starom zákonníku sa píše, že Pán ťa bude biť suchotami. Pod týmto sa rozumela tuberkulóza.
O Slovensku môžeme povedať, že čo sa týka tuberkulózy, tak tu bola situácia veľmi problematická počas 19. na začiatku 20. storočia. Tuberkulóza je hlavnou sociálnou chorobou. Práve bieda a hlad boli hlavnou príčinou tohto ochorenia, aj keď vieme, že vlastne pôvodcom je mikrobaktéria tuberculosis, čiže je to acidorezistentná mykobaktéria.
No prakticky sa tuberkulóza šírila práve v tých sociálne slabých skupinách.
Po covide je celosvetovou druhou hlavnou príčinou úmrtí. Postihuje predovšetkým pľúca, hoci tuberkulózu spôsobujú baktérie a covidové vírusy. Jej výskyt je vo všetkých krajinách na svete a postihnúť môže kohokoľvek.
Spomínali ste, že tuberkulóza sa šírila v sociálne slabých skupinách. Je teda dnes už viac 'chorobou z kroník', alebo stále aktuálnym strašiakom?
Po prvej aj po druhej svetovej vojne sa vždy zaznamenával nárast výskytu tuberkulózy, pretože vždy to bol sociálny následok vojny a krízy. Od roku 1953 bolo na Slovensku povinné preočkovávanie proti tuberkulóze. Avšak, očkovanie ako samotné nechránilo pred tuberkulózou ako takou, ale chránilo pred jej rozsiahlymi formami.

V roku 2010 sme u nás dosiahli to, že sme mali iba 10 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. A tým pádom, keď si to prepočítame, tak to bolo rádovo v nejakých stovkách prípadov na celom Slovensku.
Na základe toho sme si mohli dovoliť ukončiť povinné plošné očkovanie. Stalo sa tak očkovaním voliteľným u tých, ktorí si to prajú, ale nie hneď 4. deň po narodení, ale až v 18. mesiaci veku dieťaťa.
Vykonáva sa ešte výnimočne v prípade, ak to regionálne úrady zdravotníctva nariadia nejakej osade alebo obci. Pri takýchto situáciách sa vykoná povinné očkovanie a dá sa doočkovať, ale je to veľmi problematické vzťahom na administráciu tohto úkonu.
Takže ak už nie je očkovanie povinné, nie je to v súčasnosti tak nebezpečná a nákazlivá choroba, ktorej sa treba oprávnene báť? Dedukujem správne?
V rozhovore sa dozviete:
- prečo bola dosiaľ tuberkulóza tak rozšírená,
- aký súvis má tuberkulóza s covidom,
- aká je aktuálna štatistika prípadov tuberkulózy na Slovensku,
- ktoré skupiny obyvateľov a lokality sú najviac ohrozené,
- koľkých ľudí nakazí jeden človek s tuberkulózou,
- aký je momentálny záujem o očkovanie na Slovensku,
- čo hrozí v súvislosti s tuberkulózou na Ukrajine.
Čo sa týka tuberkulózy, na Slovensku až do roku 2020 platila historická veta Roberta Kocha, ktorú povedal 24. marca 1882. „Keby sa význam choroby meral počtom obetí, všetky, aj tie najobávanejšie infekčné choroby ako mor a cholera, zostali by ďaleko za tuberkulózou.“
Táto veta bola stále platná do roku 2020, keďže na tuberkulózu zomieralo ročne vo svete viac ľudí ako na všetky iné infekčné ochorenia dohromady.
Prečo?