Vzdelávanie nadobudol na Akadémii umení v Banskej Bystrici a Sokratovom inštitúte. Pri kníhkupectve Artforum v Banskej Bystrici stál ako jeho spoluzakladateľ, pri jeho pobočke v Prešove bol ako zakladateľ v roku 2016 už samostatne. Rodák z Michaloviec, ktorý žil v Bardejove a teraz je jeho domovom Prešov. Milovník kníh, ktorý sa rozhodol, že tie najlepšie bude aktívne ponúkať nielen ako majiteľ kamennej predajne, ale už aj ako nositeľ unikátnej myšlienky knižného predplatného. TOMÁŠ FEDORKO sa v knihách vyzná, verí svojej intuícii a trúfa si byť tým, kto s istotou povie - toto si prečítaj, toto je skvelé!
Kto si chce v centre Prešova kúpiť knihu, okrem nákupného centra má tú možnosť už len v dvoch ďalších kníhkupectvách, pričom jedno z nich je práve to vaše. Jedno po vyše polstoročí pred pár mesiacmi skončilo. Čím to je, že vy stále v kamennej predajni fungujete, teda, okrem húževnatosti?
Áno, tá húževnatosť je asi nevyhnutná podmienka. A tým, že pokles návštevníkov je dosť výrazný, tak sa ani nevypláca veľmi to takto držať. Ale my do nejakej miery fungujeme vďaka tomu, že predávame knihy knižniciam, čo do istej miery nahrádza výpadok príjmov.
Popritom som tiež rozbehol projekt knižného predplatného, ale tým, že sa to ešte len rozbieha, ten príjem nie je taký, aby to vedelo kníhkupectvu výraznejšie pomôcť. Hlavný dôvod, že ešte fungujeme, je spomínaný predaj kníh knižniciam. Ale je to veľmi nestabilné a nedá sa na to spoliehať, každý mesiac je iný. Sú tam veľké výkyvy a z dlhodobého hľadiska sa to nedá veľmi udržať.
Pri otváraní Kníhkupectva Artforum v Prešove ste vtedy povedali, že je to také vaše naplnenie sna. Bol niekedy moment, že ste sa zamýšľali, či má tento splnený sen ešte šancu ďalej fungovať?
Ten moment si dosť presne pamätám. Bolo to na prelome rokov 2021 a 2022. Vtedy zo dňa na deň k nám prestali ľudia chodiť. Bolo to tým, že vojna sa síce začala až vo februári 2022, ale už v januári 2022 bolo po kovide cítiť nárast cien, lebo začali dobiehať infláciu, začali stúpať ceny energií, aj všetko ostatné. Zo dňa na deň bol citeľný pokles návštevnosti. Keď prišla vojna, tak tá to celé zaklincovala.
Kombinácia skokového zvýšenia cien energií, potravín, téma vojny a problémov spôsobili, že ľudia zo dňa na deň prestali knihy kupovať. A keď nákupné centrum po kovidových obmedzeniach otvorilo, tak to dosť odčerpalo ľudí z Hlavnej ulice.
Pocítili ste to tiež?
Určite áno. Prakticky, kombinácia – inflácia, energie, úroky, nákupné centrum, vojna – to málokto prežije.
Neprežilo to vyše polstoročie fungujúce kníhkupectvo neďaleko vás. Pravdupovediac, keď som vtedy od nich kráčala okolo vašej prevádzky, napadlo mi, ako to prežijete vy? Je to odolnosťou, či odhodlaním?
Tam boli rozhodujúce čísla, viac zamestnancov, väčšie priestory, vyššie náklady, matematika jednoducho nepustí. To je jeden parameter.
Zostali už len prázdne regály. Skončilo prešovské kníhkupectvo s dušou Čítajte Druhým parametrom, ako to vidím ja, je, že aj v tej kritickej situácii je priestor na inováciu a vymyslenie niečoho nového, čo môže tomu podniku pomôcť. O to som sa snažil, keď som prišiel s projektom knižného predplatného. Vyzerá, že to má potenciál a môže to rásť, lebo referencie sú veľmi pozitívne a sú tam aj predplatitelia, ktorí reálne za tú službu platia.
Jediný problém je, že čas hrá proti mne. Je potenciál, aby v tom predplatnom boli stovky predplatiteľov, len kým sa tak stane, je možné, že to Artforum tu nebude a skrachuje. Tak teraz je to taký... doslova boj o každý deň, akým spôsobom sa tie krivky pretnú a kedy to začne znova rásť.
Sú aj čitatelia, ktorí sa z kamennej predajne preklápajú do online predplatného?
Vôbec nie. Je to dané tým, že ľudia, ktorí chodili do Artfora, sú Prešovčania, keďže je to kamenná predajňa. Zatiaľ čo online predplatné nemá žiadne hranice. Sú to ľudia z celého Slovenska, väčšinou zo západného. Obrovská výhoda knižného predplatného je to, že nie je viazané na fyzické miesto a môže zasiahnuť ľudí po celom Slovensku.
Kedy prišiel impulz pre tento nápad, okrem toho, že sa zrodil v čase obmedzení? Tiež ma zaujíma aj tá odvaha byť tým, kto garantuje kvalitu ponúkaných kníh. Veríte si natoľko?
To je dobrá otázka. Ja som ten projekt, nápad, začal koncipovať v januári 2022, teda ešte pred vojnou. A nebolo dôvodom len pomôcť Artforu a predať viac kníh, ale chcel som vymyslieť projekt alebo službu, ktorá by bola vyslovene autenticky moja. Toto ešte nikto nikdy nerobil a ja to idem robiť ako prvý. Je to dobrodružstvo a uvidíme, čo to prinesie.
Zároveň som chcel robiť niečo, kde viem zúročiť svoje skúsenosti, že pracujem s knihami, vyznám sa v tom. Viem, ktoré vydavateľstvo je dobré, ktorého autora sa oplatí čítať. Snažil som sa nájsť taký koncept, keď by som mohol robiť to, čo ma baví, a zároveň by som z toho mohol generovať nejaký príjem, aby som z toho dokázal žiť. A tento projekt je prienikom všetkých dôvodov.
To máte teda šťastie. Nielen robiť, čo vás baví, ale ešte vás to i živí.
Keď sa na to pozerám takto, tak sa môžem považovať za šťastného človeka. Kľúčový dôvod bol, že chcem priniesť úplne novú službu, čo doteraz nikto nerobil, prejsť si celým procesom a zažiť dobrodružstvo. Vytvoriť niečo, čo vznikne z ničoho a sledovať, ako sa to uchytí, ako budú ľudia na to reagovať. Celý proces, teda sledovať tie reakcie a posúvať sa po jednotlivých krokoch ďalej, ma veľmi obohacuje.
Už sme spomenuli knižné predplatné, tak si to v skratke priblížme. Hľadám si niečo na čítanie a na internete natrafím na web Knihy od Tomáša. Čo mi ponúka?
Princíp je veľmi jednoduchý. Knihyodtomasa.sk je prvou platformou na Slovensku, kde si vieš objednávať alebo kupovať knihy formou knižného predplatného. Ten princíp je presne opačný ako v klasickom kníhkupectve, kde si knihy vyberáš ty.
Na webe Knihy od Tomáša knihy vyberám ja, pričom garantujem, že každý mesiac vyberiem knihy, ktoré sú nové a tiež také, ktoré sa oplatí v ten mesiac prečítať, lebo majú z rôznych dôvodov nejakú pridanú hodnotu. Ak máš konkrétne vybraté, čo chceš čítať, alebo ťa zaujímajú nejaké konkrétne veci, tak tento produkt nie je pre teba, lebo patríš do kategórie ľudí, ktorí si knihy vyberajú sami a kupujú si ich online alebo v kníhkupectve. A toto nie je moja cieľová skupina. Ja to mám otočené. Orientujem sa na tri cieľové skupiny, pri ktorých neviem odhadnúť, aké sú veľké, ale mám pocit, že je to na Slovensku pomerne veľký neobjavený trh.
Ktoré skupiny to sú?
Prvá skupina sú ľudia, ktorí vo všeobecnosti radi čítajú dobré knihy, ale sú v životnej fáze, keď sa výberu kníh alebo čítaniu nemôžu veľmi venovať. Napríklad staviaš dom, narodí sa ti dieťa. Máš chuť na dobrú literatúru, ale niet čas sledovať a hľadať. Tak budem dobré knihy posielať ja.
Potom druhá skupina sú ľudia, ktorí by si aj v princípe niečo dobré prečítali, ale chýba im vedenie, kamarát, ktorý je knihomoľ, príde a povie – toto si prečítaj, s tým nestratíš čas.
A potom tretia skupina sú ľudia, ktorí radi skúšajú nové produkty a služby bez ohľadu na to, či čítajú, alebo nie. Napríklad prvá predplatiteľka na mojej službe bola mamička s dvoma malými deťmi. Tým, že vôbec nemá čas dve hodiny sedieť na webe a hľadať knihy, objednala si túto službu a bola mimoriadne spokojná. Každý mesiac dostane dve dobré knihy a mohla po večeroch čítať.
Celý koncept je otočený o 180 stupňov – spoľahnite sa na mňa, že vyberiem dobré knihy. Ku každej napíšem vlastnú recenziu, aby si o nej ľudia mohli niečo prečítať priamo odo mňa. A aj keď vám v tom danom mesiaci nevyhovuje daný žáner a nie je to úplne to, čo bežne čítate, tak vždy sa môžete spoľahnúť na to, že tá kniha má nejakú pridanú hodnotu.
Ako robíte výber daných kníh do predplatného? Denne vyjde na trhu x kníh, už len sledovať to je veľa, nieže čítať. Aký máte kľúč?
Je to kombinácia viacerých vecí, ktoré využívam. Istá čitateľská skúsenosť, mám nejaký prehľad o tom, čo ktoré vydavateľstvo vydáva, aj to, ktorého autora sa oplatí sledovať. Potom čerpám z toho, čo sám mám prečítané.
Ďalší oporný bod sú externé recenzie alebo anotácie od iných ľudí, alebo to, čo k tomu napíše vydavateľ. A potom je veľmi dobré, keď ku mne tie knihy prídu fyzicky. Keď to človek prelistuje a veľmi rýchlo zistí, či to, čo sa píše v anotácii v tej knihe, aj funguje. Či ma to zaujme.
A takto, keď si to dám dokopy, tak posledný krok je knižná intuícia. Na tú sa stále spolieham najviac a vo väčšine prípadov mi to vyjde. Keď mám pocit, že by niečo mohlo byť dobré, je to zaujímavá téma, kniha má nejakú pridanú hodnotu, prelistujem ju a kdekoľvek otvorím, tak sa začítam s pocitom, že sa to oplatí, tak reálne venujem knihe čas, prečítam ju a zaradím do výberu. Nemám kapacitu čítať všetko, nedá sa to a podľa mňa je to nezmyselné. Ale vyberám na základe kombinácie spomínaných vecí a potom mám dosť veľkú šancu, že dokážem vybrať dobrú knihu.
Mali ste vo svojom živote takého knižného poradcu, akého robíte teraz vy? Alebo naopak, nemali a práve preto ste sa do toho pustili?
Veľa dobrých kníh mi odporučili ľudia, ktorí chodia do kníhkupectva. Najlepší spôsob, ako sa dostať k dobrej literatúre, je, keď si ľudia vymieňajú informácie. A to, na čo ste sa pýtali, teda na knižného poradcu, tak takéto rady ohľadom dobrej knihy dávala moja babka.
Ona učila anglický a francúzsky jazyk na strednej škole v Bardejove a veľa čítala. Môj otec mi vravel, že keď prišla zo školy alebo večer, keď doma sedeli, zobrala nejakú dobrú knihu, ktorú čítala, položila mu ju na stôl a povedala – toto je dobré, to si prečítaj. On bol skôr technický typ, nie veľmi na literatúru, ale prečítal si to a nikdy ten výber neoľutoval.
Prienik nejakého odporúčania je niečo, čo podľa mňa na našom trhu chýba. Trh funguje tak, že v kníhkupectve je zákazník ten, kto si vyberá. Môže sa poradiť, ale finálne slovo je na zákazníkovi. Môj koncept je otočený – knihy vám vyberám ja a spoľahnite sa na to, že to bude dobré.
Takže vy ste takéto odporúčanie vlastne podedili po babke?
Neprekvapilo by ma, keby to tak bolo.
Artforum je všeobecne známe ako kníhkupectvo pre náročnejšieho čitateľa. Sme u nás v Prešove a celkovo v regióne naučení čítať? A čítať aj tú náročnejšiu literatúru?
Myslím si, že určite áno, lebo tak, ako v hocijakom meste alebo regióne máš štatisticky istú časť obyvateľstva, ktorá venuje čas a energiu aj náročnejšej literatúre, tak to je všade. Len keď som videl za posledný rok ten dramatický úbytok ľudí, ktorí chodili do kníhkupectva, tak som si často kládol otázku – kde všetci sú? Chápem, že majú menej peňazí, sú vyššie energie, hypotéka a nečakám, že všetci budú teraz nakupovať, lebo aj knihy zdraželi, ale čakal som, že časť tých ľudí sa raz za čas zastaví. A nedeje sa ani to. Mám pocit, akoby sme zo dňa na deň prestali existovať. A to je asi najhorší pocit, že sme stratili ten kontakt.
Keď prišli na trh elektronické knihy, objavili sa obavy, že vytlačia papierové knihy. Nestalo sa tak. Čo podľa vás vytláča zákazníkov z priamej interakcie s kníhkupcom?
Myslím si, že primárny dôvod bude ten ekonomický, ale asi to nebude jediný dôvod. Lebo ten, kto rád číta knihy a chce si ich kupovať, tak stále na to nejaké peniaze nájde, aby si ich kúpil, asi tam bude ešte niečo iné, ale ja som sa k tomu nedopátral, čo by to mohlo byť.
Vrátim sa k vášmu projektu knižného predplatného. Spomenuli ste, že dávate aj na svoju čitateľskú intuíciu. Ak by sa vám však núkali samotní autori s tým, aby ste propagovali ich tituly, šli by ste do toho? Nechcem povedať, či by ste boli vyslovene „úplatný“, ale či by ste tam nechali rozhodovanie o výbere i na ďalšieho člena – autora?
Neviem si to predstaviť, lebo potom by sa stratil zmysel a princíp celej ten služby. To je tá jediná vec, ktorá sa nikdy nezmení, ak má služba fungovať na tom, že knihy vyberám ja. Môžu sa teoreticky meniť rôzne formy predplatného, funkcie, ceny, podkategórie, ale jediná vec, ktorá sa nezmení, je to, že knihy vyberám ja. Toto musí ostať, ak to má mať zmysel.
Máte okrem čitateľov spätnú väzbu na svoj nápad aj od kolegov kníhkupcov či vydavateľov?
Zatiaľ nemám.
Bavili sme sa o kamennej predajni. Neuvažovali ste o jej presťahovaní do obchodného centra, kde by bola vyššia koncentrácia potenciálnych zákazníkov?
Rozmýšľal som, napadlo mi to. No určite by tam bol radikálne vyšší nájom, hoci ráta sa aj s vyššou návštevnosťou a predajom, ale inštinktívne je to niečo, čo si z nejakého dôvodu neviem predstaviť, aby som tam fungoval.
Ak sa pozrieme na výber vašich kníh v predplatnom: našli by sa tam aj knihy, ktoré sú komerčne pretláčané? Alebo naopak, chcete byť alternatívou a prinášate knihy, ktoré možno nemajú reklamu a nájdu ich čitatelia na odporúčanie len u vás?
Toto u mňa nehrá rolu. Keď vyjdú nové knihy, ja si ich prelistujem, nejaké konkrétne ma zaujmú a mám pocit, že sú dobré, tak mi je v princípe jedno, či ich niekto komerčne pretláča, alebo nie. Keď je to dobrá kniha, o to lepšie, že je o nej povedomie. A keď je to dobrá kniha a nie je o nej povedomie, tak na to som tu ja. Nehrá pre mňa rolu, či okrem mňa o nej niekto ešte hovorí alebo nie.
Ukázalo vám doterajšie fungovanie niečo, čo si vyžaduje zmenu?
Jedna vec, ktorá sa ukázala a v krátkej dobe sa zrejme zmení, tak je to, že asi zásadne zjednoduším možnosti predplatného. Zo štyroch možností si čitatelia volia medzi 6- a 12-mesačným predplatným, keď dostanú dve knihy mesačne. Ešte tam sú možnosti na jednorazové a štvrťročné predplatné, no to nikoho neoslovuje, takže sú to prakticky zbytočné položky, ktoré odvádzajú pozornosť a komplikujú celý systém. Neprinášajú efekt, tak ich zrejme odstránim.
Keďže jednorazové a štvrťročné predplatné nemá želaný efekt, z toho dedukujem, že čitatelia dávajú predplatnému šancu – ak mi výber raz nesadne, skúsim ďalší mesiac. Nechajú tomu dlhší priestor a to je dobrý signál, nie?
Myslím si, že áno, aj ja to tak vnímam. Plus predplatiteľ má možnosť kedykoľvek to zrušiť. Zadá len svoj mail a predplatné v tom momente zruší. Toto je asi jediná služba, kedy sa platí za tovar, až keď príde. Človek jednoducho nemusí zaplatiť a môže knihy vrátiť. Tým pádom predplatiteľ znáša nulové riziko.
Keď vyberáte knihy, máte poradcu a oporu, napríklad, aj v manželke?
Treba povedať, že v manželke mám oporu a parťáka v tom, že väčšinu času je pri našich deťoch, a tak sa ja môžem venovať knihám. Takže áno, mám!
A platí u vás, že máte byt „zaprataný“ knihami, alebo je ich koncentrácia nižšia ako v práci?
Samozrejme, že máme doma knihy, hlavne deti majú veľa kníh, ale mám tú výhodu, že si knihy môžem prečítať v kníhkupectve alebo si ich požičať odtiaľ požičať. A tak nemám nutnosť ich nakupovať a zhromažďovať. Viem ich po prečítaní vrátiť a nemusím ich nevyhnutne mať doma. Toto je veľký benefit, keď človek pracuje v kníhkupectve a prečíta pádom veľa nových vecí – zadarmo.
Spomínali ste, že vaše deti majú veľa kníh. Platí, že u vás doma ich nájdeme skôr s knihou, ako s mobilom v ruke?
Ony neuveriteľne veľa času strávia len samotným listovaním kníh, lebo ešte nevedia čítať, tak sledujú obrázky a vymýšľajú si vlastné príbehy a popisy. A, samozrejme, my im tiež ako rodičia čítame. Myslím si, že už máme ako spoločnosť dosť dát o tom, čo sme kedysi vedeli intuitívne, že mozog dieťaťa sa formuje úplne iným spôsobom, keď vyrastá s knihou, ako keď pasívne prijíma signály a podnety z obrazovky.
Ako doplnok je obrazovka fajn, pozrieť si rozprávku na veľkej telke je super. Ale inak to vnímam ako obrovské nebezpečenstvo dnešnej doby. Som z toho strašne nešťastný, čo s tým ako spoločnosť ideme robiť, že máme malé deti a máme smartfóny napojené na internet, kde je nekonečné množstvo obsahu dostupného kedykoľvek a kdekoľvek. Táto kombinácia je podľa mňa úplne smrtiaca pre zdravý vývoj človeka.
Ale čo s tým?
Podľa mňa by bolo načase uvažovať, ako to obmedziť zákonom. Deťom do 18 rokov nemôžem predať cigarety, tak prečo im dovolíme mať v ruke mobil, kde za 5 sekúnd môžu prísť na to, ako zostrojiť bombu či prejsť na pornostránku?
Zlých príkladov je milión, to nebezpečenstvo oveľa presahuje benefity. Preferoval by som mať „vodičák na telefóny“. Nedostaneš ho, kým nebudeš toto a toto ovládať, inak ho nedostaneš do ruky. Dnes tých možností a informácií máme až prebytok.
A myslíte si, že máme dnes aj prebytok kníh?
S tou kvantitou kníh je to dvojsečná zbraň. Čím je krajina bohatšia, ekonomicky silnejšia, tým viac kníh sa tam tlačí a vydáva. To sú spojené nádoby. Ekonomicky silnejšia si môže dovoliť viac kníh, no s tou kvantitou rastie aj množstvo titulov, ktoré veľkú hodnotu nemajú a je to premrhaný papier. Vo všeobecnosti je dobré, keď vyjde viac kníh, lebo máš väčšiu šancu nájsť, čo ťa zaujíma a obohatí ťa. No na druhej strane to úplne dobré nie je, lebo o to väčšie množstvo balastu v knižnej forme sa na trh dostane.
Kedysi, keď niekto chcel vydať knihu, nebola šanca urobiť to len tak na kolene, muselo to prejsť procesom etablovaného vydavateľstva, redakčnou radou, či to má kvalitu a potom sa to vyselektovalo. Tam bol podiel balastu omnoho menší.
Dnes neprejde týždeň, aby som nezistil, že existuje nejaké ďalšie nové jednoosobové vydavateľstvo.
Neexistuje nejaký mechanizmus, ktorý by to korigoval z hľadiska kvality?
Nie. To je tak, že ako ľahko založíš firmu, tak ľahko založíš aj vydavateľstvo. Ak máš pár stovák na to, aby si dala niekde knihy následne aj vytlačiť, tak je kniha na svete. Benefit toho je ale taký, že takto sa na trh dostalo aj veľa dobrých kníh, ktoré by komerčným sitom veľkého vydavateľstva asi neprešli.
Ikonickým príkladom za všetky je kniha Milo nemilo od Mila Janáča. To je prvotriedna literatúra, vydaná na kolene. Alebo Lezopisy od Mateja Baláža – neobjavený klenot slovenskej lezeckej literatúry.
Ako hodnotíte aktuálne náš knižný trh? Je z čoho vyberať a čo čítať? Alebo je to kvantitatívne bohaté, no na úkor kvality?
Môj dojem je, že, chvalabohu, je z čoho vyberať a, chvalabohu, je čo čítať. Ale zároveň si myslím, že ak kedysi cenzúra znamenala mať zúžený prístup k informáciám, úzky okruh cenzorov, ktorí odopierali prístup k informáciám pre veľkú časť obyvateľstva, tak teraz cenzúra nadobudla opačný zmysel – vedieť, ktoré informácie ignorovať.
V tej záplave knižného trhu balastu a nekvality, ktorá má peknú obálku, ale vnútri je prázdna, tak podľa mňa je strašne dôležité buď poznať ľudí alebo kníhkupectvá, kde sa vie vyselektovať kvalita.
Preferujete ako kníhkupec pre rodinu a priateľov ako darček knihu? Môže to predpokladať okolie vo vašom prípade?
Môžu predpokladať a aj to predpokladajú, aj očakávajú, aj sa to potom deje. Ten kruh sa dokonale uzavrie a všetko je tak, ako to má byť.
Kladú potom na vás ako človeka „od fachu“ aj vyššie požiadavky?
Ja ich kladiem v prvom rade sám na seba. Keď niekomu darujem knihu, tak tým, že väčšinou toho človeka poznám, tak venujem tomu výberu špeciálnu pozornosť a snažím sa vybrať niečo, čo sa najlepšie trafí do jeho čitateľského vkusu.
Pre mňa samého je dôležité, že som tomu venoval čas a s najlepším vedomím a svedomím som vybral to, o čom si myslím, že by mu to mohlo vyhovovať.
Ktoré knihy najviac vyhovujú vám? Alebo ste žánrovo širokospektrálny?
Vo všeobecnosti ma zaujíma úplne všetko, nemám to nejako vyhranené. Ale je pravda, že oproti iným žánrom čítam dosť málo beletrie z dôvodu, že zaberá najviac času ju dôkladne prečítať. Čím som starší, tak o to viac sa zamýšľam, čomu venujem čas a je málo beletrií, ktoré ma zaujmú tak, že si poviem, dobre, tomuto venujem čas.
Stalo sa vám, že ste knihu nedočítali?
Stáva sa mi to pomerne často. A je podľa mňa veľmi dôležité vedieť sa s tou knihou rozlúčiť a odložiť ju, keď mi to nefunguje. Nie som zástancom toho, že sa s tým musím trápiť, keď mám pocit, že pri tom strácam čas a neprebieha tam emočná výmena.
Literatúra, keď sa bavíme o beletrii, je jeden z druhov umenia, ako hudba, tanec, divadlo, výtvarné umenie, kde podľa mňa prvotnou funkciou, ktorú by mali naplniť, je vyvolať emóciu. Niečo ťa naučí, niekam ťa posunie.
Keď pozeráš film a nevyvolá emóciu, tak je to zbytočne stratený čas. Keď sa začítaš do knihy a neprejde emócia, nič sa z toho nedozvieš, nezmení tvoj život, je to stratený čas. Pri každom druhu umenia to tak je. Pri beletrii je u mňa problém, že vo väčšine prípadov nepreskočí emócia, a tak nebudem čítať, lebo sa oberám o čas.
Stotožňujete sa s tvrdením, „život je krátky na to, aby sme čítali zlé knihy“?
Život je príliš krátky na to, aby sme čítali knihy, pri ktorých nám emócia obojstranne nepreskočí.
Keď nezafunguje emócia pri knihe, dávate potom šancu pri jej spracovaní do filmu?
Filmové umenie je samostatné umenie, ktoré nijakým spôsobom nesúvisí s literárnym umením. Že film adaptuje knihu, u mňa nehrá rolu. Mňa to nezaujíma.
Film je samostatný druh umenia, má samostatný jazyk, filmovú reč. Film komunikuje s ľuďmi a mal by obstáť pred divákom samostatne bez ohľadu na to, či knihu divák čítal, alebo nie. Pôvodne som študoval filmovú scenáristiku, takže o filmoch niečo málo viem. Rád by som sa k tomu vrátil, ale to chce celého človeka a plný pracovný čas.
Vy ste dosiaľ prečítali kvantum kníh. Neuvažovali ste o tom nejakú napísať?
Kým sa starám o kníhkupectvo a predplatné, plus dve malé deti, tak dalo by sa popritom aj písať, ale tým pádom by som v noci nemohol spať. Určite by to šlo, ale som nešťastný, že deň má stále len 24 hodín. A keď chce človek aj rodinu, aj relax, aj šport, tak som prišiel na to, že ten čas tam už nie je. To je najväčší problém, ale zároveň najväčší dar všetkých smrteľníkov. Čas.
Najvzácnejšia vec, ktorú máme, na najvyššom mieste. Čokoľvek vytvoríš, nadobudneš, alebo nadviažeš nejaký vzťah – všetko je zbytočné, ak nemáš čas sa o to starať a udržiavať to. Jednoducho to zanikne, zmizne a je koniec.
Všetko chce čas, a to aj v prípade vášho projektu. Čo vám pri vašej kreativite ešte behá hlavou?
Premýšľam o mnohých veciach, o ktorých si myslím, že by bolo dobré ich spraviť. Asi by som sa chcel viac venovať tomu, čo som hovoril o deťoch v súvislosti s kontaktom s digitálnymi technológiami a telefónmi. No neviem ešte, v akej forme, či formou kníh, workshopov, vzdelávania, ale každopádne treba upriamiť pozornosť na to, aké obrovské nebezpečenstvo predstavuje nezdravý kontakt s digitálnou technológiou a čo s tým ideme ako spoločnosť ďalej robiť.
Lebo keď to necháme tak, ako to je, tak tam nevidím dobré scenáre. To je niečo, v čom by som sa chcel angažovať.
Bavíme sa o čase, tak prezraďte, aká je vaša rýchlosť čítania?
Vďaka predplatnému to mám nastavené tak, že minimálne štyri knihy do mesiaca musím prečítať. Myslím si, že je to akurát, keď sa má človek k tomu kvalitne vyjadriť a aby mal z toho čitateľský zážitok. Vtedy potrebuje knihe venovať čas. Napriek tomu, že ja som veľkým fanúšikom kníh, nemyslím si, že zmyslom života je celý život čítať knihy.
Je to dôležité, ale život treba v prvom rade žiť, nie ho prečítať. Štyri knihy mesačne je ideálne. Popritom mám rozčítané veci, ktoré nesúvisia s predplatným, ale je to moja pasia.
Takže nie ste prototypom čitateľa, ktorý žije paralelný život v knihách namiesto toho v realite?
Pre mňa sú knihy fundamentálna súčasť môjho života a nevedel by som bez nich existovať. Ale úplne rozumiem tomu, že pre väčšinu populácie nie sú fundamentálna súčasť ich života, hoci by som bol radšej, keby bola. Vyznie to paradoxne, ale na to aby sme žili dobrý život, naozaj nie je nevyhnutné čítať knihy, no je dosť veľká šanca, že keď ich budeme čítať, tak ten život bude lepší.
Vôbec nemám nejakú antipatiu voči ľuďom, ktorí nečítajú, lebo to nerozhoduje o tom, či sú dobrí alebo zlí, alebo o tom, či žijú naplnený alebo nenaplnený život. Ale rad-radom sa ukazuje, že ľudia, ktorí pravidelne čítajú, v mnohých smeroch žijú život, ktorí je istým spôsobom bohatší. To platí o knihách na 100%.
Knihy vnímam ako úžasný zdroj informácií a poznania, ktorý mám potom použiť v reálnom živote. Presedieť celý život pri knihách nepovažujem za optimálne prežitý život.
