PREŠOV. Mená Dušan Scholtz a Ján Gáll, známy ako Jonsy, už dávno nie sú v prostredí milovníkov štetca a výtvarného umenia cudzím pojmom.
Naopak, ide o generáciu súčasných slovenských výtvarníkov, ktorí skrz svoju tvorbu prekročili kataster rodných Košíc a ich diela za posledné roky obdivovali počas mnohých výstav doma aj za hranicami.
Aktuálne je jedna zo zastávok ich spoločnej výstavy inštalovaná pre návštevníkov v Prešove.
Tunajšie výstavné priestory Galérie Átrium zaplnilo na troch poschodiach celkovo 52 obrazov, ktoré spája jediné slovko pomenúvajúce túto umeleckú prehliadku – Synestézia. Názov si „požičali“ z lekárskeho prostredia. Pohľad na diela má totiž vyvolať stav, v ktorom môžu ľudia počuť farby a cítiť zvuky. A práve o to sa umelci snažia.
„Synestézia tu znamená, že budete obrazy aj počuť, aj cítiť,“ pozývajú na výstavu autori.
Sú nimi spomínaní modernisti Ján „Jonsy“ Gáll a jeho umelecky spriaznený priateľ Dušan Scholtz.
Aktuálne sa predstavujú svojimi ukážkami tvorby a smerovania z posledných rokov.
Kto je Dušan Scholtz
Dušan Scholtz (1974) je autorom viacerých samostatných aj kolektívnych výstav doma aj v zahraničí. Je presvedčený o tom, že „každý deň je malým životom“.
Rovnako je názoru, že príroda rozdáva energiu, pričom má pozitívny vplyv na videnie aj cítenie človeka. A toto sa pretavuje i do jeho diel.
„Jeho výtvarné posolstvo je citlivou, ale hlavne temperamentnou čiarou a plnohodnotnou maľbou plnou intelektuálneho, ním precíteného sveta a diania okolo nás. Autor, obrazne povedané, trpí tým, že klame – koncepčne klame tak, aby lož bola bielou plochou, na ktorú dopadá svetlo, ktoré vytvorí harmóniu farieb. Tú, ktorá v tme nie je, neexistuje, ale keď sa lepšie pozrieme, existuje,“ vysvetlil filozofiu tvorby Dušana Scholtza počas vernisáže výstavy jej kurátor Dušan Baláž.
„Z jeho obrazu cítime vnímanie sveta. Scholtz vyjadruje nielen duševné poryvy, ale prejavuje podnety z bežného života, z filozofie, hudby, poézie. Ľudia, veci, čiary nie sú pekné alebo škaredé, ale záleží od toho, kto sa na ne díva. Život je umenie kresliť bez možnosti gumovať a Dušan negumuje,“ opisoval Baláž.
Kto je Jonsy Gáll
Ján „Jonsy“ Gáll (1987) je povolaním učiteľ na jednej z košických škôl, ktorý sa vo svojom voľnom čase venuje grafike, kresbe a predovšetkým maľbe. Rovnako je milovníkom dreva, to umelecky spracováva do nových originálnych podôb.
Dosiaľ vystavoval na rôznych sympóziách, tiež sa predstavil na 16 samostatných výstavách. Jeho „srdcovkou“ je farba a čiara.
„V rámci svojho duševného a tvorivého oslobodenia sa pohybuje medzi fikciou a jeho vlastnými tvorivými snaženiami. Charakteristickou črtou tvorby Jonsyho Gálla je odvážne používanie farbieb, je filozofom, ktorý svoje pocity a vášne vyjadruje hlavne pomocou nich. Farbu totiž pokladá za nositeľku vnemov, ktorá nepôsobí len na náš zrak, ale aj ostatné zmyslové orgány,“ približoval Baláž.
Príznačnými sú v jeho tvorbe zátišia, pričom tie nezobrazuje ako usporiadané štylizovanie vecí, ale snaží sa poukazovať na bežné okamihy bežného života.
„Samostatnou kapitolou sú obrazy dediny. Vychádza pritom zo zážitkov a procesov seba v svete, sveta v svete, ale hlavne seba v sebe,“ zdôrazňuje kurátor výstavy.
„Námety slovenskej dediny a starých zabudnutých uličiek pre mňa nie sú len krajinou, ale predovšetkým mementom pokoja, domova, spomienok či samoty. Pri spracovaní motívov vychádzam z vlastných zážitkov a pocitov, ktoré odzrkadľujú moje vnímanie sveta,“ zdôrazňuje Jonsy.
Ako s úsmevom konštatuje, každá ich spoločná doterajšia výstava s Dušanom mala svoje čaro, ale v Prešove ho má zvlášť príjemné.
„Sme už ako koncertné turné a tu je to asi najlepšie,“ smeje sa.
Ako počas prešovskej vernisáže prezradil, jeho manželka Kiwka je jeho oporou, múzou aj tou, ktorá toleruje doma jeho „umelecký neporiadok“ a najväčším aj najmenším kritikom zároveň je jeho krstná dcéra Emmka.
„Emmka volá obrazy čmarbanice a tak sa na to pozerajte aj vy – aby ste tam objavili farbu, chuť, počuli ich. Lebo práve preto sa to volá Synestézia,“ pozýva umelec.
Kurátor: Každý dozrieva. Aj títo umelci
Kurátorom výstavy je Dušan Baláž, známy košický výtvarník a galerista, ďalší z plejády maliarskych bardov košického prostredia a dlhoročný priateľ vystavujúcich umelcov.
V rámci diel, ktoré sú vystavované, je neprehliadnuteľná ich farebne výrazná pestrosť a živosť. A podľa Baláža to má veľký význam.
„Každá farba vyžaruje energiu. Čo dávaš, to dostaneš. Akú energiu autor obrazu dá, tú ten potom vyžaruje, tou energiou začne rozprávať. Treba živo žiť. Duša je stále istá, ale ak obraz nemá dušu, je len obrazom.“
Dušan Baláž pozná, vníma a sleduje tvorbu Scholtza a Gálla, autorov diel, nad ktorými prevzal patronát, už dlhodobo. Ako s úsmevom glosuje: „Oni mi tak padli do oka, že im chcem pomáhať, aj keď im nie je treba pomáhať.“
Intenzívne u nich vníma posun. Spôsobený skúsenosťami, vekom, dozrievaním.
„Chlapci idú a makajú. Začínali ako mladučkí, krásni, postupne takisto zrejú. Ide to vekom, všetci dozrievame, ja sám začínam vidieť to, čo som nevidel pred 30 rokmi. Ako mi kedysi hovoril profesor - Keď sa naučíš dívať, možno z teba bude umelec. A dnes, na staršie kolená, vidím to, čo som kedysi nevidel.“
Rovnako takýto posun ľudský aj profesijný vidí aj medzi kolegami, výtvarníkmi o čosi mladšej generácie.
„Je to životom, srdcom, žitím. Kto len trošku žije tým umeleckým kumštom, či do poézie, či do hudby, tak má potom aj krajší život a to sa prejaví v úsmeve, dobrote, pozdrave. A chlapci presne takto neskutočne dozrievajú.“
Výtvarný odkaz, ktorý nesú ďalej
Táto spoločná výstava Scholtza a Gálla v Prešove je po výstave v Bardejove a na Bankove pri Košiciach treťou a v rámci tohto ich spojenia aj poslednou. Návštevníci tak majú jedinečnú možnosť inšpirovať sa súčasným umením.
„Sú to pokračovatelia starej košickej a východoslovenskej tvorby a filozofie, ktorí už inšpirujú aj mňa. Chcú urobiť radosť svojej duši aj duši druhého človeka. Nesú odkaz košických výtvarníkov a vďaka nim putuje tento odkaz ďalej,“ zdôraznil na margo vystavujúcich Baláž. Zhliadnuť tento odkaz je možné v prešovskom Átriu.
Galéria Átrium v Prešove v tomto roku začala svoj úctyhodný 18. rok usporadúvania výstav, a to aj vďaka „otcovi“ týchto galerijných priestorov – Andrejovi Balenčinovi.
Aktuálna výstava Synestézia je verejnosti prístupná do konca apríla.
A ako na jej margo dodal Dušan Baláž: „Každá tvorba je v podstate hrou. Páni umelci sa hrajú, hľadajú a mne sa zdá, že aj nachádzajú. Ako by povedal košický majster Július Jakoby: Mojím jazykom sú obrazy a nech si každý z toho vyberie to, čo chce a na čo má,“ pozýval do Galérie Átrium na kultúrnu pastvu oka i duše.
Mimochodom, práve 15. apríla uplynulo 38 rokov od úmrtia Júliusa Jakobyho, významného košického maliara. Posolstvo jeho tvorby však kontinuálne pokračuje aj v odkaze súčasnej generácie.
