KRÁSNA LÚKA/ORAVSKÁ POLHORA. Byť farmárom je o neustálom kolobehu, starostlivosti o zvieratá. To nie je vždy jednoduché, no je to krásne.
Svorne to potvrdzujú tí, ktorým farmárčenie učarovalo. Patrí medzi nich aj Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku.
K farmárčeniu sa dostal skrz základy v rodine, teraz k nemu privádza i tú svoju. Čaro tohto povolania ukazuje jeho združenie i prostredníctvom podujatí, kde ho prezentuje z viacerých strán. Najnovšie predvedie farmársky kumšt na Šariši.
Farma, to je jednoducho vášeň
Marián Glovaťák pochádza z Oravskej Polhory. Tam prišli jeho prvé počiatky smerom k farmárčeniu. Farmu mali aj doma, vyrastal na nej, teraz si ju vybudoval spolu s manželkou. Založil ju na Orave, kde ostal žiť. K práci i spätosti s prírodou skrz ňu vedie celú svoju rodinu.
Máme výhodu, že neliečime hypochondrov, tvrdí veterinár Martin Hubáček Čítajte Zameraný je vo svojej činnosti primárne na hovädzí dobytok, chov dojníc, ktorých mlieko smeruje na spracovanie.
„Človek pociťuje radosť z toho, že jeho práca je odmenená, že je sebestačný a dokáže sa mu to, čo dáva, vrátiť naspäť. Práca so zvieratami je zaujímavá, aj keď možno namáhavá. No je pri nej stále vidieť ovocie,“ zamýšľa sa farmár nad tým, prečo si získala jeho srdce.
V článku sa ešte dočítate:
- prečo je na Slovensku farmárčenie ťažšie ako v zahraničí,
- čo je na povolaní farmára najnáročnejšie,
- aké benefity má vedenie farmy na výchovu detí,
- kde nájdu záujemcovia o toto povolanie radu a potrebné informácie,
- čo sú najkrajšie momenty pri vedení farmy,
- akou formou robia osvetu pre farmárov na Slovensku.
