PREŠOV. Vraj ženy menej zabíjajú, ale o to viac dokážu k vražde priviesť. Aj takto uvádzajú na scénu Divadla Alexandra Duchnoviča novú hru, ktorá bude prehliadkou kvalít tamojších herečiek.
A čo môže vzniknúť, keď sa na jednom priestore stretne pokope viacero žien? Detektívka s prvkami humoru, ale i nejednou bitkou. Rovnomenný titul Osem žien prichádza v réžii a dramaturgii Michala Babiaka, ktorý mal v rusínskom divadle tentoraz svoju premiéru.
Hra ako zrkadlo uvoľnenia po predošlom období
Michal Babiak je slovenským režisérom a dramaturgom, narodeným vo Vojvodine, severnej časti Srbska. Začiatkom 90. rokov sa presťahoval s rodinou na Slovensko. Počas svojej kariéry režiséra a dramaturga pôsobil či pôsobí na univerzitnej pôde v Bratislave, v Banskej Bystrici, v divadlách vo Zvolene, Trnave aj Bratislave. Od roku 2018 bol umeleckým šéfom a interným režisérom v Spišskom divadle, kde je od januára tohto roku dramaturgom. Na konte má réžiu približne 130 divadelných predstavení i 10 operných predstavení.
Láska alebo nekalé získanie titulu? Hold Alexandrovi Duchnovičovi vzdajú v DAD-e hrou Hlavný bubeník Čítajte Ďalšie divadelné predstavenie teraz spracoval pre potreby prešovského divadla. Ako prezradil, ponuku prísť do „duchnoviča“ prijal rád, keďže jednak to bola pre neho výzva vzhľadom na fakt, že prostredie nepoznal, a jednak sa tešil na autora Roberta Thomasa, ktorého v minulosti už dvakrát režíroval.
„Je to môj obľúbený autor, páči sa mi jeho poetika. Vytvoril ojedinelý typ komédie, až akejsi provokácie, keď otvára rodové otázky a vzniká z toho detektívka,“ skonštatoval Babiak s tým, že v 60. rokoch minulého storočia ešte nebola táto problematika taká výrazná a témou dňa tak, ako je to dnes.
Na prelome 50. a 60. rokov, keď hra vznikala, sa „spájala s akýmsi uvoľnením a nadhľadom v porovnaní s tým uplynulým predošlým obdobím“.
Prepojili detektívku s komédiou. Prvýkrát v rusínčine
„Mali sme do činenia s veľmi špecifickým žánrom, ktorý sa v poslednom období možno ukazuje častejšie prítomný ako kedysi. To je to prepojenie detektívnej a komediálnej roviny. Bola to pre mňa výzva, ako to urobiť, aby bola hra detektívna na jednej strane, ale zároveň aby nechytila realisticko-psychologickú ťažkú rovinu. Lebo toto nefunguje, nemohlo to byť trápne a nepresvedčivé,“ opisuje Babiak.
Ruská klasika a rusínsky temperament. Hru Ivanov uvádzajú v Divadle Alexandra Duchnoviča ako frašku Čítajte Hru charakterizuje ako prelínanie ťažšieho (detektívka) s ľahším (humor). Vražda je vážna, ale keď je pritom osem žien, čo z toho môže vzniknúť? Podľa režiséra napríklad aj základ grotesky.
„Hoci je tu vražda, je to skôr humorná groteska a práve toto bolo čosi nové,“ zdôrazňuje režisér. Mimochodom, Babiak dosiaľ režíroval v piatich jazykoch – slovenčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina, maďarčina – ,tentoraz je to po prvýkrát v rusínčine, pre neho v šiestom jazyku.
Z francúzskeho dvora do rusínskej dediny
Dejová linka prináša vraždu, pri ktorej môže byť páchateľom hociktorá z prítomných žien.
„Aj tu je moment prekvapenia, vždy prichádzajú nové a nové informácie, stupňuje sa to,“ vysvetľuje režisér, ktorý scénu zasadil do rusínskej dediny.
Šlo teda o obmenu predlohy, pôvodne zasadenej na francúzskom dvore.
„Pripravil som to tak, aby sa to neodohrávalo na honosnom sídle, lebo s hrou plánujú chodiť hosťovať aj do menších prostredí, mimo domácej scény. A tak robiť honosné sídlo, nejaké Provensálsko, niekde inde by bolo priam nemožné. Preto som to zmenil a lokalizoval do tunajších pomerov. Odohráva sa to vo východoslovenskom regióne na vidieku, s lokálnymi pomermi v 90. rokoch, v čase obratu, kde sú niektoré referencie na túto dobu,“ vysvetľuje režisér.
Dať dokopy partiu žien? Zvládlo sa to
Vybrať hru pomohla umelecká šéfka a jedna z herečiek tejto inscenácie Ľudmila Lukačiková.
„Ja som chcela, aby sme mali nejakú hru len pre ženy.“ Ako zdôraznila, „táto hra pomáha rozvinúť charaktery každej z našich herečiek.“ A vraj to bude aj veselé, keďže sa musia nielen počúvať, ale sa i popasujú.
V DAD-e načreli do iných žánrov: Žobrácka opera ukáže umenie spevu i prinesie bohatú dávku humoru Čítajte Asistentkou režiséra je Vladimíra Štefániková. Tá mala okrem iného na starosti manažovanie skúšok. A to v tomto prípade vraj vôbec nebolo jednoduché, lebo súbežne prebiehalo aj skúškové obdobie k ďalej hre a tiež scénu Divadla Alexandra Duchnoviča využívali i pre potreby Akademického Prešova. A čo práca s režisérom?
„Bola to riadna presilovka nás proti jeho, mal s nami čo robiť. My sme vedeli svoje, dohodli sme sa medzi sebou a on musel zo začiatku sledovať, čo sa deje,“ prezrádza Vladimíra.
Parádna scéna, hudba i herci
O hudbu sa v hre postaralo už overené meno vysokej kvality na hudobnom poli Martin Husovský.
Kostýmy mala na starosti Jana Kadaňková.
„Janka Kadaňková urobila ako kostýmová výtvarníčka kus invenčnej práce. V Medzilaborciach je továreň na lustre. A veľmi sa mi páči, ako ona tamojší lokálny kolorit dokázala zakomponovať i do tejto inscenácie. Divák si tam nájde referencie a odkazy na túto továreň,“ prezradil režisér.
Hľadať sa však bude najmä meno vraha.
„Je to dobre napísané, keď som to čítala, sama som bola zvedavá, ktorá z nás ho zabije,“ konštatuje Ľudka, podľa ktorej hra diváka bude držať celý čas v napätí. Ako zdôrazňuje, „musí to mať ten šmrnc, nemôže sa tam ťahať psychológia ani realizmus, musí byť prítomný nadhľad, ľahkosť. A mať rýchle prepojenie, prechádzať z jedného do druhého.“
Režisér priznal, že do prešovského divadla prichádzal s istou bázňou vzhľadom na fakt, že vedel, že ide o kolektív majstrov, ktorí sú vyškolení v skvelej hereckej škole.
A táto majstrovská pečať sa mu vraj potvrdila, lebo rýchlo pochopili jeho zámer, a tak „toto majstrovstvo, ktoré si priniesli zo školy, sme nechali ešte „šmrncnúť“ nemeckým expresionizmom a francúzskou ľahkosťou“.
Hádky nestačia, ešte sa aj pobijú
Vlaďka Štefániková si proces skúšok pochvaľovala. Vzájomne sa všetci počas skúškového procesu spoznávali.
Herci DAD-u zájdu medzi väzňov i k obetavému srdcu matky. Pomyselnú kyticu ruských diel dopĺňa Červená kalina Čítajte „Pán režisér je u nás prvýkrát a niektorí režiséri už vedia, ako pracujeme. Stačí nám povedať a ideme. Pán režisér Babiak, ako pedagóg, nás niekedy zastavoval, lebo nestačil nášmu tempu žien a Rusínok,“ prezradila s úsmevom Vlaďka, ktorá si zahrá rolu Gaby, manželky zavraždeného a panej domu, kde sa celá kauza odohráva.
Keďže zladiť takto kolektív i vzhľadom na materské povinnosti a ďalšiu hru nebolo najjednoduchšie, o zábavu mali postarané navyše.
„Bolo to zaujímavé, lebo sme mali veľa skúšok, kde sme zaskakovali jedna za druhú. Teraz už každá vie, čo hrá tá druhá, poznáme si na-vzájom texty. Občas si s nami zahral a zaskakoval i pán režisér.“
Mimochodom, hra nebude len o humore, vtipe, rýchlych zvratoch, ale i nejakej tej reálnej bitke.
„Bitky nie sú ako kung-fu, musíme vedieť, čo robíme a nie je to ako akčný film. Ale bude to veselé,“ konštatuje Vladimíra. Dosiaľ vraj mávali hry, kde to bolo o hádkach. Teraz už dôjde aj k fyzickým potýčkam.
V novej hre, s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, teda zaručene nebude núdza o vtip, zábavu a nečakané zvraty.
