PREŠOV. Festival v športovom duchu, ktorý bol však v prvom rade v duchu skvelej atmosféry a nesmiernej radosti. Podujatie, momentálne jediné svojho druhu na Slovensku, hostili v Prešove.
Práve tu sa opäť zišli deti nielen z celého východného Slovenska, ale hostili i kamarátov z Vrbového či Považskej Bystrice.
V metropole Šariša sa zišli na Atletickom festivale pre deti s Downovým syndrómom. A nechýbala ani ukážka toho, ako vyzerá integrácia takýchto detí medzi ostatné. Príkladom bol početný fanklub jedného z účastníkov.
Počty im postupne rastú
Športový areál Prešovskej univerzity mal posledný májový piatok zvlášť veselých športovcov. Deti a žiaci s Downovým syndrómom sa tu zišli spolu so svojimi rodičmi aj pedagógmi, aby ukázali svoju šikovnosť aj nefalšovanú radosť.
Na podujatí, ktoré je v týchto radoch už tradičným, privítali tentoraz vyššie číslo zapojených.
„Stúpa nám počet a o to išlo. Motivovať ich, podporiť a inšpirovať pre zdravý životný štýl, ktorý propagujeme touto akciou. Myslím, že cieľ máme splnený,“ konštatovala Hedviga Tomášová, riaditeľka Spojenej školy internátnej na Masarykovej ulici v Prešove, ktorá akciu organizovala.
Aktuálne sa vyšplhali na počet 65 detí, z Prešovského, Košického kraja aj z Považskej Bystrice a Vrbového.
„Šíri sa to, rodičia sa stretávajú, komunikujú, vzájomne sa oslovujú, inšpirujú. Komunikujeme to aj cez školy, cez rodičov, cez spoločnosti, ktoré združujú ľudí s Downovým syndrómom, pomáhajú sociálne siete, médiá. A ak je tu človek spokojný, vráti sa a privedie ešte ďalších.“
V športovej koncepcii na tom ostali podobne ako po minulé roky – beh, skok do diaľky, hod loptičkou do diaľky.
Jedinečný a potrebný
Atletický športový festival je nielen časom pre stretávanie, ale i vzájomné obohacovanie.
„Ja sa naň veľmi teším, lebo sa za ten deň nabijem takou pozitívnou energiou, že prídem síce fyzicky a psychicky unavená, ale šťastná, že ich tak tu môžem vidieť,“ hodnotí riaditeľka Tomášová. Tiež tu vidia aj silu podpory týchto detí. Prišiel napríklad fanklub detí z Centra Svetielko na Sídlisku 3, kde sú síce prevažne ťažšie diagnózy, ale jedného svojho kamaráta majú aj v týchto radoch.
Ďalším príkladom boli žiaci zo Spišskej Teplice. Tí majú medzi sebou spolužiaka s „Downom“, ktorý je pre nich však ako rovnocenný.
„Keď sa integrácia podarí, tak to stojí za to. Sme za to, že keď sa vytvoria podmienky pre dobro žiaka, tak nech sa vzdeláva aj na základnej škole,“ zamýšľa sa riaditeľka.
„A všetci sa takto vzájomne môžeme vidieť, stretnúť a povzbudiť práve tu, na našom festivale pre deti s Downovým syndrómom, ktorý je jedinečný na Slovensku svojho druhu,“ konštatuje s radosťou Tomášová.
Prišla celá trieda, mamku rozplakali
Spomínaná Základná škola s materskou školou v Spišskej Teplici mala na festivale ten najväčší fanklub. Štrnásť žiakov z deviateho ročníka prišlo povzbudiť svojho spolužiaka Jakuba Šeligu, ktorý bol pre nich šampiónom už od nástupu na dráhu.
