TORYSA. Prvý júnový deň patrí deťom a my sa teda vyberáme do rodiny, kde druhý rok oslavujú tento sviatok už štvornásobne. V rodine Križalkovičových v Toryse (okr. Sabinov) pribudli v októbri 2021 štvorčatá. Ako sa dnes vyše 1,5-ročnej súrodeneckej partii darí?
Zvoníme pri dverách. Za nimi to o chvíľu zašuchoce, vo dverách sa otáča kľúč. Keď sa otvoria dvere, ostávame v obkľúčení kŕdľa detí, všetky zvedavo hľadia. Len matika akosi nepustí - je ich päť.

„To je ich sesternica Adelka, ktorá dnes nešla do škôlky,“ vysvetľuje mamka Veronika. Ale Adelka, tiež Križalkovičová, je tu teraz prakticky ako ďalšie, už piate dieťa.
Keďže je vonku príjemne, kráčame spolu s mamkou a babkou na terasu, sprievod robí päť párov zvedavých malých očí.
V spánku majú svoj režim
Je dopoludnie a všetci vyzerajú sviežo. Ako deti, tak aj mamka. Vyspala sa teda mamka za posledný rok a pol?
„Áno, našťastie. Sú deti, ktoré nespia dobre, ale tie naše spia dobre, a to je to šťastie. Boli obdobia, keď boli chorí, vtedy sa stalo, že spali tri hodiny. Inak idú spať o pol ôsmej, my s manželom o desiatej, ony sa budia o pol druhej. Niekedy sa stane, že aj okolo piatej alebo šiestej. Tak sa aj vyspím, nemôžem sa sťažovať,“ vypočítava mamka.

Výhodou vraj je, že už teraz v noci nepijú mlieko, budia sa len raz. A napríklad Noemi a Hugo už vedia prespať aj celú noc. Základom ale je fakt, že majú svoj stabilný režim. Zladili všetkých dokopy.
„Keď sa zobudilo jedno, zobudili sme všetkých. Naraz sme ich budili, aby naraz vstali, naraz jedli. Keď sme prechádzali z troch spánkov na dva, tak Damián bol väčší spachtoš a oni už vstávali. Ale tak sa museli prispôsobiť aj jednému. Majú smolu, že sú štyria,“ smeje sa mamka.
Režim je vraj pre nich základ fungovania. Aj v košickej nemocnici, kde Veronika rodila a s deťmi strávila mesiac, jej to na začiatku kládli na srdce.
„Sestričky boli perfektné. Poradili mi, že im nemôžem dávať jesť na požiadanie, ako je to pri jednom. Keď kŕmite jedného, tak kŕmte všetkých, lebo inak to nedáte a budete len vkuse kŕmiť a prebaľovať.“
Namiesto jedného mena štyri
Skutočnosť, že sa ich dvojčlenná rodina rozrastie naraz na šesťčlennú, vraj chcela spočiatku chvíľu na spracovanie.

„Človek sa s tým musí zžiť, bola obrovská zmena. Ale chceli sme, aby bolo všetko v pohode, tak, našťastie, je všetko v poriadku,“ teší sa Veronika. Takto sa mohli s manželom hneď, čo sa týka mien, aj vyhrať. Ako ich vyberali?
„Hugo – toto meno sa vždy páčilo manželovi. Noemi – toto meno som zas ja mala vybrané, vždy som vedela, že raz, ak budem mať dcéru, tak bude Noemi. Damián sme vybrali podľa kalendára, nie je v Toryse a ani nepoznám veľa s takým menom. A Eliška – ešte deň pre pôrodom som nevedela a volala manželovi, či Eli či Eliška,“ opisuje proces výberu.
A všetko štvornásobne
Pri výbere štyroch mien pomohol kalendár, čo ale pri finančnej otázke zabezpečenia štyroch detí? Polovážne-položartom zisťujeme, či musel ocko brať pôžičku.
V článku sa ďalej dočítate:
- čo bola najdrahšia invetícia pri rodine so štyrmi deťmi;
- pri ktorých činnostiach musí mať pri sebe pomoc iných ľudí;
- ako vyzerá ich bežný deň;
- aké je to s rastom zubov;
- ako vyberali mená;
-v čom sa deti odlišujú;
- ako oznámila manželovi, že budú mať štvorčatá;
- ako vie mama vyriešiť moment, keď ju chcú za ruku držať všetky deti naraz.