PREŠOV. Folklórne festivaly vo Východnej a vo Svidníku patria medzi najstaršie podujatia tohto žánru na Slovensku.
Kým však ten vo Východnej si koncepciu viac-menej udržiava, ten svidnícky už bude po novom prešovským.
Slávnosti Rusínov-Ukrajincov napísali vo Svidníku svojich 67 kapitol (jedna bola ešte v počiatkoch v Medzilaborciach).
Počas posledného júnového víkendu si milovníci folklóru nájdu toto tradičné a obľúbené podujatie už po iným názvom a na inom mieste. V Prešove sa bude konať 69. ročník Slávností rusínsko-ukrajinskej kultúry.
Menia sa časy, zmenili sa aj podmienky
Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku patrili svojho času k výstavným podujatiam mesta.
„Keď si to tak vezmeme, čím je Svidník zámy vo svete? Dukelská operácia, Biľak a svidícky festival. Ale akoby už vo Svidníku akosi zabudli a nevedia si dostatočne vážiť, že vďaka nášmu festivali sa Svidník dostal do povedomia vo svete,“ zamýšľa sa jeden z hlavných dlhoročných organizátorov a dramaturgov programu slávností Peter Begeni.

Na túto tradičnosť a meno chceli naväzovať, len pomery sa postupne menia. A kultúrnych podujatí rapídne pribúda.
„Svidník je už presýtený folklórom. Rusínsky festival, Dni Svidníka, Festival Rusínov-Ukrajincov. A to bolo v dvojtýždňových intervaloch. Dnes je to iné ako kedysi, keď na náš festival prichádzali ľudia z celého okolia, družstvá, bolo na amfiteátri stále plno. No Svidník nie je také veľké mesto,“ konštatuje Begeni. A teraz tento najstarší festival mal konkurenciu v podobe pomerne nového Rusínskeho festivalu.
„Aj ľudia, aj súbory boli zmätené v otázke, ktorý festival ako sa volá či kedy bude.“
Tiež organizátori spomínajú aj pomerne vlažný postoj zo strany mesta v otázke konania sa.
„Stalo sa, že otváram festival a ja tam ani nemám za mesto koho privítať,“ spomína ďalší z organizátorov Pavol Bogdan.
Neobišli ich tiež výčitky v otázke problematiky Rusínov a Ukrajincov na Slovensku.
„My nerobíme rozdiely medzi Rusínmi či Ukrajincami, ide nám o kultúru, nie o politiku. Ľudia, ktorí sú prorusíni, nás kritizujú. Keby však šírili rusínsky folklór, som ochotný pomôcť, lebo nám ide o to, aby sa šírila kultúra,“ zdôrazňuje Begeni.
V Prešove našli prijatie
Podľa organizátorov sa už približne šesť rokov pohrávali s myšlienkou, čo a ako ďalej s týmto ikonickým podujatím.
„Videli sme, že to vo Svidníku veľmi nemá význam. Minulý rok som na prvom programe napočítal 84 ľudí,“ spomína Begeni.
Menu festivalu vraj podľa neho nepridával ani aktuálny stav amfiteátru vo Svidníku.
„Amfiteáter vo Svidníku je rozbitý a nekultúrny. Súbory odmietali vystupovať, pódium hnije, báli sa pri tanci tanečníkov.“

A tak sa porozhliadali po iných samosprávach, kde by našli druhý domov.
„V Prešove sme našli podporu od viceprimátora Petra Krajňáka, vnímame tú celkovo zo strany mesta veľkú pomoc. Veľmi pekne a dobre nám pomáhajú,“ zdôrazňuje Begeni.
Taktiež veľmi oceňuje aj prístup zo strany Mira Táslera v otázke poskytnutia amfiteátru.
„Miro Tásler nám dal amfiteáter prakticky zadarmo. Za to sme mu tiež naozaj vďační. Je to veľké bohatstvo, ktoré tu máte.“
Do budúcna? Uvidíme
Aktuálne boli v čase našej návštevy prípravy v plnom prúde.
Otázkou je tiež to, prečo prešiel názov možno nepatrnou, ale istou obmenou.
Zo Slávností Rusínov-Ukrajincov sú po novom Slávnosti rusínsko-ukrajinskej kultúry v Prešove.
„Poviem tak, ako to je. Aby sme nedráždili, lebo vadilo to spojenie Rusínov Urajincov, tak sme vymysleli rusínskej a ukrajinskej kultúry. A nech si každý to už vezme a pochopí, ako chce,“ vysvetľuje Peter Begeni.

Pripomína tiež fakt, že tým, že na Ukrajine je momentálne vojna, veľmi veľa Ukrajincov žije na Slovensku a v Prešove, ako i univerzitnom meste, zvlášť.
Bude teda okrem názvu mať festival trvalo aj nové miesto organizácie?
„67 rokov sme nosili kultúru do Svidníka. No nevedia si to vážiť. Mňa ten Svidník bolí. Tam to bola už tradícia. Ale pre mňa sú tradíciou hlavne tie samotné slávnosti kultúry. Tak sme sa bavili o tom, že môžu byť slávnosti aj v Humennom, Prešove, Starej Ľubovni, Košiciach, hocikde, kde sú amfiteátre. Čo ak by sme urobili tradíciu z toho, že budeme takto postupne chodiť po iných mestách?“ zamýšľa sa Begeni.
Aktuálne ale tento ročník bude hostiteľom sviatku folklóru Prešov.
„Sme veľmi radi, že ich môžeme organizovať práve tu a už teraz srdečne všetkých, bez rozdielu, pozývame a tešíme sa na nich,“ pozýva Peter Begeni.
Hlavný program 69. ročníka Slávností rusínsko-ukrajinskej kultúry v Prešove
PIATOK 23. 6.
16.30 – vernisáž výstavy Slávnosti vo fotografiách
(Slovensko-ukrajinské kultúrno-informačné centrum, Ul. Janka Borodáča 5 – pri OC Novum)
SOBOTA 24. 6.
18.00 – Živá pozvánka na slávnosti
(Hlavná ulica Prešov)
Vystúpenia domácich folklórnych súborov: FS Kanaš, FS Rozmarija, FS Sabinovčan, FS Karpaťanin
NEDEĽA 25. 6.
Hlavný program
(Amfiteáter Prešov)
14. 00 – Otvorenie slávností
Ukrajinský národný zbor Karpaty – Košice
14.30 - Rozprávkovo Janko Hraško
(program detských folklórnych súborov)
FS Dúbravienka, FS Rozmarija, FS Makovička, FS Šiňava, FS Kanaš
15.45 – Tradície našich predkov
FS Poľana Jarabina, FS Poľana Košice, FS Šiňava Snina, FS Starinčanka Snina, FS Udolčanka Údol, FS Slovinka Slovinky, FS Karpaťanin Prešov, trio Kormanikových, trio Svitkových, Mária Mačošková, FS Dúbrava
18.30 – Pozdravy hostí
KUD Kalina Indjija – Srbsko, FS Zemplín, Zakarpatský zaslúžilý ľudový súbor Užhorod – Ukrajina, Poddukliansky umelecký ľudový súbor PUĽS Prešov