VRANOV NAD TOPĽOU. Zatiaľ čo jej rovesníci si naplno užívali prijemné letné počasie a pripravovali sa na letný oddych, Dominika Bodorová mala v hlave úplne iný plán.

Rozhodla sa okúsiť dobrodružstvo doslova na vlastnej koži. 19-ročná dievčina sa vybrala na výlet, ktorý by mohol odradiť aj skúsenejších turistov.
Mladé dievča sa vybralo po stopách hrdinov SNP, čo znamená, že prešla úctyhodných 781 kilometrov a zdolala 31-tisíc výškových metrov.
Vedomosti o prírode jej poslúžili v praxi
Dominika je podľa vlastných slov aktívna mladá žena a spomínaná cesta bola jedným z jej životných slov. O tom, že ju prejde v tak mladom veku, však veru nedúfala.
"Keď som sa v štrnástich rokoch dozvedela o ceste hrdinov SNP, vedela som, že ju skôr či neskôr prejdem. Pôvodne som mala stráviť jeden letný mesiac vo Vietname, no keď to padlo, hľadala som podobnú dobrodružnú alternatívu a preto som si vybrala túto cestu. A nemohla som spraviť lepšie," hovorí s úsmevom rodáčka z Vranova nad Topľou, ktorá mala k turistike a prírode blízko už od malička.
Rodičia ju spolu so sestrou ťahali na rôzne túry a keď dovŕšila desať rokov začala skautovať, čo ju celkom pohltilo.

"Pod vedením skvelých vedúcich som prehĺbila svoj vzťah k prírode, turistike a zálesáctvu. A práve vďaka týmto schopnostiam, ktoré ma naučil skauting, som si dokázala na ceste poradiť v neľahkých situáciách," priznáva Dominika.
Štúdium jej rozšírilo obzory
V článku sa dočítate:
- Prečo bol príchod do Bratislavy pre Dominiku zlomový;
- prečo jej rodičom odľahlo;
- kedy sa odhodlala absolvovať náročnú trasu;
- prečo musela mať so sebou paličky;
- z čoho mala Dominika najväčší strach;
- ako sa jej podarilo prespať v cudzom dome;
- prečo ma ambíciu ostať na Slovensku;
- ktorá diaľková trasa ju láka.
Mladá Vranovčanka sa po strednej škole rozhodla pre štúdium v hlavnom meste. A hoci si dovtedy myslela, že informácií o prírode má dostatok, až príchod od Bratislavy jej podľa vlastných slov doslova rozšíril obzory.
"Príroda tam pre mňa nabrala iný rozmer. Dovtedy som chodievala do lesov s kamarátmi za zážitkami, no po novom som to brala ako takú psychohygienu a relax. Taký oddych od ruchu veľkého mesta. Predsa len pochádzam z Vranova nad Topľou a Bratislava bola prirodzene veľká zmena," hovorí študentka, pre ktorú sa stali útočiskom malokarpatské lesy.
Zrejme aj to bolo určitým spúšťačom rozhodnutia pre dobrodružnú výpravu na vlastnú päsť. Mladé dievča osamote na takejto výprave bolo zrejme poriadne veľké sústo aj pre Dominikiných rodičov.
"Rodičia vedeli, že bol v hre Vietnam, takže im v skutočnosti dosť odľahlo, keď som sa nakoniec rozhodla ostať na Slovensku. Pred cestou aj počas nej ma veľmi podporovali a boli sme dennodenne v kontakte," pochválila sa študentka, ktorá je vďačná najmä za to, že aj napriek strachu a obavám, ktorým rodičia čelili, patrili k jej hlavným podporovateľom. Práve to bolo počas výpravy niečo, čo ju hnalo vpred.
25-dňové dobrodružstvo s vlastnými myšlienkami
Dominika s odstupom času priznáva, že pred cestou mala obrovský rešpekt a samozrejme obavy. Predsa len pri takejto dlhej ceste je veľmi veľa vecí, ktoré môžu zlyhať a to aj napriek dostatočne vypracovanému plánu.

"Najväčšiu obavu som mala určite o svoje zdravie, bála som sa, že ma zradia kĺby. Dopredu som na to myslela a preventíne som brala každý deň kĺbovú výživu," hovorí študentka, ktorá počas cesty nepociťovala takmer žiadne bolesti.
Ďalším veľkým otáznikom bolo počasie, keďže to sa naplánovať nedá a už vôbec nie pri takej dlhej ceste. Iba dva týždne pred cestou prišiel studený front, ktorý so sebou priniesol 5 dní vytrvalého dažďa, čo dievčine na optimizme určite nepridalo. Obávala sa, aby nemusela svoju cestu predčasne ukončiť.