PREŠOV. Nikdy sa nepostaví, bude ležiaci a plienkovaný. Tak zneli prognózy zo strany lekárov po tom, čo pred takmer piatimi na ARO prijali 22-ročného mladého muža po autonehode.
Denis Šmihula bol následne tri týždne v kóme. Za ten čas ho denno-denne sprevádzala prítomnosť a modlitby jeho rodiny. Mama Martina sa s verdiktom lekárov nestotožnila.
Dnes, takmer päť rokov po nehode, sa Denis nielen naučil rozprávať a plnohodnotne fungovať, ale študuje na vysokej škole a fyzickú formu si zdokonaľuje v posilňovni. Aj on, aj mama sa svorne zhodujú na tom, že všetko je o pozitívnom myslení a chuti žiť a bojovať.
„A je to aj o celom zástupe ľudí, ktorí nás počas tejto cesty sprevádzali,“ zdôrazňuje vďačná mama.
Domov nedošiel. Prežil stret s kamiónom
Bol víkend 15. október 2018 po 23. hodine a Denisa nebolo doma. Jeho mama vraj cítila, že sa čosi deje. Materinský inštinkt. Zlá predtucha sa potvrdila. Denis sa stal účastníkom nehody. Narazil do neho kolos – skončil pod kolesami kamióna.
Držiteľka Zlatého Amosa: Darmo si doma pripravím do detailu celú hodinu, nikdy ju tak nedoučím Čítajte „Keď mi neskôr ukazoval lekár snímky jeho tela, kde červenou boli zobrazené zlomené kosti, Denisova kostra bola jedno červené more,“ spomína si mama.
Polámaný, zdrúzganý, ale živý skončil na ARO. Jeho stav bol však viac ako kritický. A lekári mu nedávali takmer žiadnu šancu. Upozorňovali na najhorší možný scenár.
Ten „lepší“ by bol muž pripútaný na lôžko, s plienkami a bez fungujúceho mozgu.
Mama, ktorá víziám neuverila
Keď lekár oznámil čierny scenár, bol to moment, pri ktorom sa aj po rokoch mama Martina rozplače.
„Pamätám si, že v tom momente som sa obzrela okolo seba a pozerala som, kde sú okná...“
Aj keď bol psychický tlak nepredstaviteľný, nepodľahla mu. Vraj za to môže do istej miery aj jej povaha. Bojovná, odhodlaná a vždy nastavená na pozitívne ciele.
„Skrátka som nepripustila a neverila, aby môj syn takto skončil. Verila som, že sa z toho dostane,“ vysvetľuje. A s týmto rozhodnutím sa vybrali na spoločnú neľahkú cestu.
Začínali od úplného začiatku
Po tom, čo sa Denis prebral, zistili, že okrem fyzických rán sa prejavili aj problémy na úrovni psychiky. Mal natoľko poškodený mozog, že nevedel rozprávať, spočiatku sa, nevediac prečo, vyjadroval len v angličtine, ktorú pred nehodou ovládal. A tak sa začali učiť po slovensky.
Slovo po slove, spájaniu do viet, názvy vecí dookola. Ako s malým dieťaťom. A to nebolo všetko.
Najťažšia je smrť. Na tú sa nedá zvyknúť, hovorí sestra z kliniky popálenín so 43 rokmi praxe Čítajte Nehoda značne Denisovi poškodila centrum pamäti. To, čo sa naučil ráno, si na obed nepamätal. Veci, ktoré si celý deň opakoval, boli pre neho v ďalší deň novinkami.
„Každý deň sme začínali zas a odznova. Každý jeden deň, dookola, nanovo,“ opisuje mama neuveriteľné chvíle postupného učenia.
