ĽUTINA. Tisícky pútnikov si počas uplynulého víkendu (19.-20. 8.) našli cestu do Ľutiny v Sabinovskom okrese. Práve tu sa konala archieparchiálna odpustová slávnosť Prešovskej archieparchie.
Tento rok mala o čosi slávnostnejší ráz vďaka spomienke na ustanovenie miestneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky na baziliku minor. Od tohto momentu uplynulo už 35 rokov.
Bohatý dvojdňový program
Úvod sobotného programu sa niesol v duchu archijerejskej svätej liturgie, ktorej predsedal vladyka Peter Rusnák.
Otázka nestojí, či manželstvo, či celibát, ale či Boh, alebo nie, vysvetľuje biskup Rusnák Čítajte Súčasťou odpustu bola možnosť sviatosti zmierenia, modlitby ruženca, akatistov, molebenov či časoslova.
Vrcholom odpustu bola nedeľná archijerejská svätá liturgia na mariánskej hore nad Ľutinou. Slávil ju vladyka Peter Rusnák. V homílii sa prihovoril archimandrita Jaroslav Lajčiak, protosynkel Košickej eparchie.
Zmyslom života je služba
Vo svojom príhovore archimandrita Lajčiak zdôraznil, že kľúčom na cestu do večnosti je služba.
„Služba Bohu cez službu iným. Aj celý Máriin život bol o službe. Neprosila o prvenstvo, ale právom ho dostala,“ zdôraznil na margo Panny Márie.
Apeloval, aby sa ľudia nebáli obetovať pre iných. A to v každej funkcii.
„Si politik? Slúž ľuďom, nekritizuj v prvom rade, ale najprv rob dobro pre blížneho a ľudia to ocenia. Si lekár? Nepozeraj na človeka ako na zárobok, ale ako na blížneho, ktorý potrebuje tvoju pomoc. Si učiteľ? Nauč mladého, aby si vedel dobre vybrať svoju životnú cestu. Lepšie sa žije, keď sú iní vďaka nám šťastní.“
Púť na Mariánsku horu v Levoči sa niesla v duchu rodiny Čítajte Poslúžiť na to majú i talenty.
„Všetci sme dostali talenty, aby sme ich rozvíjali, ale nie pre svoje ego, ale pre službu iným.“
Lajčiak porovnával život kedysi, keď si ľudia vzájomne pomáhali, a dnes, keď pozerá každý len sám na seba. A pritom služba je formou toho, ako sa dostať do neba, lebo „v nebi niet toho, kto by neslúžil“.
Dostať sa tam možno odvšadiaľ.
„Aj z Vislanky, aj z Petrovej je rovnako do neba ako z Ríma či Prešova.“
A ako zaželal prítomným, aby odchádzali z púte s vedomím toho, že „život je dobrý, ale je lepší, keď sú ostatní šťastnejší“.
Z histórie pútnického miesta
Minulosť pútnického miesta v Ľutine bližšie približuje Informačné stredisko Prešovskej archieparchie.
V jednej dedine 40 kostolov. Ľutina očarí pokojom aj prírodou Čítajte V mariánskom roku, 22. júna 1988, povýšil pápež Ján Pavol II. apoštolským breve tunajší chrám na baziliku minor. Pútnické miesto v Ľutine sa stalo centrom gréckokatolíckych pútnikov po tom, čo sa v auguste 1851 zjavil na neďalekej hore nad Ľutinou sv. Mikuláš chudobnej vdove Zuzane Fekete a požiadal ju, aby tam bola postavená kaplnka zasvätená sviatku Zosnutiu (Nanebovzatie) Presvätej Bohorodičky.
Od roku 1855 sa začali na miesto zjavení konať pravidelné púte veriacich. S výstavbou chrámu v dedine (dnešná bazilika minor) sa začalo v roku 1896 a dokončený bol v roku 1903.
Krátko predtým požiar zničil pôvodný drevený chrám sv. Kozmu a Damiána. Dnes je bazilika minor dominantným chrámom s trojloďovou štruktúrou a od roku 2010 je zvláštnym putom duchovného príbuzenstva zviazaná s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme.
