BREZOVICA. Že im fyzická sila, zdatnosť, vytrvalosť a zároveň citlivosť i vnímavosť na reč zvieraťa nie sú cudzie, o tom presviedčali počas tretej augustovej nedele furmani všetkých vekových kategórií v Brezovici (okr. Sabinov).
V rámci furmanských pretekov Brezovicka lica opäť raz ukázali čaro furmanského remesla, ktoré spočíva v dokonalej súhre koňa a človeka.
Podujatie, ktoré už má cveng
Brezovica patrí v harmonograme organizácie konských pretekov k stabilným miestam stretnutia.

Ako inak, tento rok napísala Brezovicka lica už svoj deviaty ročník. V minulosti sa striedala aj s Memoriálom Štefana Ďuricu. Stále však šlo najmä o víziu ukázať krásu koní aj ich majiteľov vo svetle spoločnej symbiózy.
Na aktuálnom ročníku konských pretekov sa predstavilo celkovo štrnásť súťažiacich. A že sa naozaj bolo na čo pozerať, o tom svedčili aj vyrovnané sily všetkých prítomných.
Trojaká prehliadka schopností
Preteky usporadúvajú v areáli tamojšieho futbalového ihriska, pričom plochu prispôsobujú práve pre požadované disciplíny.
Súťaž sa už tradične nesie v koncepte, ktorý si kladie za cieľ predstaviť konskú parádu z viacerých uhlov.
Prvá kategória predstavuje zručnosť pri práci s vozom. V rámci druhej kategórie overovali šikovnosť a presnosť práce s drevom, tretia kategória je kategóriou, v ktorej sa ukazujú kone pri ťahaní dreva, a teda ide o disciplínu silovú.
Z rôznych častí kraja
Za obdobie trvania sa Brezovicka lica stala z lokálnej súťažnej prehliadky už nadregionálnou. Dôkazom je rozmanité zastúpenie súťažiacich. Okrem dvojnásobnej domácej Brezovice mali až trojnásobné zastúpenie i Giraltovce.
Na trati sa tak pravidelne striedali mená Ďurica z Brezovice a Jurč z Giraltoviec. Ďalší furmani prišli z neďalekých Rožkovian, ale i Krivian.

Okres Bardejov zastupoval Ondrej Foltín z Brezova, okres Levoča zas Marek Bašista z Torysiek, z okresu Stará Ľubovňa to bol z Plavča Milan Jurov. No a asi by to ani neboli furmanské preteky, keby sa na nich neobjavil nejaký zástupca z podtatranského Lendaku. Tentoraz to bol v Brezovici Ján Nebus s koníkom Pejom.
A až z Pribyliny v okrese Liptovský Mikuláš prišiel s koňom Šargom Radoslav Moravčík.
Čo kôň, to iný prístup
Víťazné poháre rozdávali počas pretekov skutočne hojne. Vyhodnocovali sa totiž výkony furmanov po každej zo spomínaných kategórií. A tak sa stalo, že kým niekto zahviezdil pri ťahaní dreva, iný zas pri slalome.
A tu sa dokonalo ukázalo, do akej miery vedia kone poslúchať a spolupracovať so svojimi majiteľmi. Kým v niektorých prípadoch bol prístup skôr pokojný a na úrovni dohovárania, iné koníky reagovali skôr na švihnutie bičom či hlasité a neraz aj farbisté dohováranie.

Cieľ bol však jasný – splniť požadované podmienky a vyťažiť zo svojho koňa maximum. Pri disciplíne ťahania dreva to bola napríklad skúška sily koňa.
Každý zo štrnástich súťažiacich mal za úlohu potiahnuť okolo dvoch kubíkov smrekového dreva. Počas celého dňa sa tak „hojta“ a „višta“ ozývalo v rôznych podobách zo všetkých strán.
Obec, kde sa nezastavia
Moderátorského mikrofónu sa chopil a roly moderátora sa skvelo zhostil starosta Brezovice Jozef Hodoši. Ten trefne a vtipne komentoval dianie na trati aj okolo nej, čím sa postaral o skvelú atmosféru, ktorá podujatie charakterizovala.

Ako inak, súdržný duch Brezovice sa nedá zaprieť. Inak by totiž vari ani nebolo možné, aby sa tu v priebehu jedného leta konalo až šesť rôznych podujatí.
Popri koníkoch to tak je napríklad aj súťaž traktorov, jarmok, futbal či cyklistické preteky.
Odmeňovali aj divákov
„Parádne podujatie, je sa na čo pozerať, sú to frajeri, keď toto s tými koňmi dokážu,“ znelo z viacerých úst na margo toho, čo mohli diváci vidieť počas súťažného zápolenia.
Odmenou bola nielen hojná účasť, ale i skvelá nálada, ktorá furmanov sprevádzala. Diváci vďačne potleskom odmeňovali skvelé výkony, ale rovnako aj tie menej vydarené, keď tlieskaním ešte intenzívnejšie podporovali.
„Dušou“ podujatia je už pojem medzi majiteľmi koní, Andrej Ďurica z Brezovice. Darilo sa mu v nejednej kategórii, poháre si však domov neniesol. Ako pozorovateľ ich s úsmevom odovzdal verným fanúšikom, ktorí sa prišli konskou krásou pokochať.
Jeden pohár tak putoval pre dievčatko do Prešova, ďalší si odniesol Aďo do Ordzovian, ktorý si nevedel podujatie a možnosť pohladiť si kone vynachváliť.
Pohár, ako forma pamiatky, tak bol milým bonusom celého dňa.
Furmanským pretekom prialo i počasie. No výkony ešte sťažovalo.
Pot stekal po koňoch i po furmanoch, čo znova len zdôraznilo to, o ako nesmierne náročné povolanie ide.