PREŠOV. Ansámbel Divadla Jonáša Záborského (DJZ) vstupuje do novej, v poradí už 81. divadelnej sezóny, s omladeným kolektívom. Do partie sa pridali dve nové tváre.
Eva Javorská a Jakub Kuchár sa už intenzívne zapojili do tvorivého procesu prvej premiéry - muzikálu Chicago -, ktorú v divadle uvedú už o pár dní.
Zo západu na východ
Bežnejší scenár odchodu za prácou z východu na západ tentoraz narušila nová posila ženského osadenstva DJZ.
Eva Javorská, absolventka Akadémie umení, si našla cestu do Prešova po tom, čo naberala takmer hneď po škole prax v divadlách Maďarsku - v Sárvari a Budapešti. V portfóliu skúseností má aj Bratislavu.
„Ja som absolútne zo západu a ja som vždy tvrdila, žeby som nikdy neprišla na východ,“ smeje sa energická speváčka.
Rodáčka z Veľkého Medera, od Dunajskej Stredy, sa však po tom, čo sa okolnosti vyvinuli tak, že v národnostnom divadle v Maďarsku, kde pracovala, začali chýbať peniaze, začala obzerať inam.

„Mám tu v divadle kamaráta, spolužiaka Maťa Juríčka, s ktorým sme si občas telefonovali. A keď som sa pýtala, čo idú robiť, a on povedal Chicago, tak ja hneď, že - uau a nepotrebujete niekoho, kto by sa tam vzadu prešiel? A on - nie, nie, je nás dosť. A o mesiac vidím na internete, že hľadajú ľudí, tak mu volám, že nemáš veľmi dobré informácie,“ spomína Evka.
Divadlo Jonáša Záborského však osobne nepoznala, vnímala ho ale „do veľkej miery ako muzikálové divadlo, kde robia tituly, ktoré som poznala, a nikde inde na Slovensku ich nerobia. A tiež, že robia sa aj nové veci“.
A tak zavítala na konkurz na Šariš. Oplatilo sa, výsledok – prijatá.
Milo potešená mentalitou
Evka momentálne intenzívne nacvičuje do muzikálu Chicago. A berie to ako výzvu.
Podobne, ako vnímala aj konkurz. Aj napriek tomu, že konkurencia bola veľká a ona bola, podľa svojich slov, vo veku ženy, ktorá vyšla zo školy už pred pár rokmi, a tým pádom medzi najstaršími.
„Zároveň som videla, že keď som sa obzrela, tak to nie je pre mňa také strašidelné, nevidím niekoho, kto by mal takú energiu a "chtíč" sa sem dostať. Bolo to príjemné, uvoľnené, mala som rešpekt a dobrý stres. No šla som s tým, že buď sa podarí, alebo nie,“ spomína.
Aktuálne sa tak teraz jej druhým domovom stal Prešov. Keďže je bez záväzkov, vníma to v tomto smere ako výhodu, že sa skrátka zdvihla a presťahovala.
„Akurát som musela zbaliť svojich 500 topánok,“ smeje sa.
Ako však Evka prezradila, prakticky je polovičná východniarka, keďže jej otec má korene v Sobranciach. Na Prešov sa vraj rýchlo aklimatizovala.

„Vnímam, že tu majú ľudia úplne iné hodnoty, úplne inak k vám pristupujú. Majú tu úplne inú energiu. V Bratislave je najdôležitejšie to, kto koľko zarába, aké má auto, kde pracuje. Sem som prišla a stále mi oči vypadávajú, že tu majú ľudia úplne iný pohľad na svet, ale hlavne tie hodnoty nastavené inak a to sa mi veľmi páči, viem sa s tým stotožniť,“ teší sa.
Podobne cíti i prijatie zo strany kolegov. S nimi je v skúškovom procese od apríla.
„Nás učili na akadémii, že vy musíte vedieť zahrať, že viete spievať. A ja sa toho držím. Viem to zahrať,“ konštatuje temperamentná mladá dáma s neprehliadnuteľným účesom a úsmevom.
Od zeleného stola do divadla
Ďalšou novou tvárou je Jakub Kuchár. Nie však úplne. Rodený Prešovčan toto divadlo pozná, už sa tu v minulosti pohyboval ako externista.
„Pomaly som sa začínal dorozumievať so všetkým, čo tu je a zisťoval čo a ako. Vedel som o konkurze, ale nechcel som naň ísť, lebo podmienkou bola maturitná skúška. A nevedel som, že zmluva bude od septembra. Dozvedel som sa to na poslednú chvíľu, a tak som sa rýchlo prihlásil a prišiel.“
Toto jeho rozhodnutie bolo odmenené prijatím. A aj keď uvažoval, čo ďalej, či ísť na vysokú školu, nakoniec sa podľa jeho slov veci poskladali tak, ako sú a on je za to vďačný.
Teraz je v jeho programe plánov pokračovanie v 5. a 6. ročníku na konzervatóriu. A premiéra Chicaga.
A potom? „Potom uvidíme, čo mi život dá,“ zamýšľa sa skromne s úsmevom.
S génmi v rodine
Jakub k umeniu inklinoval odmala. Ako prezradil, doma sú hudobnou rodinou.
Od detstva tiež navštevoval ZUŠ. Mimochodom, tam ho učil aj herec Michal Novodomský, s ktorým sú teraz v DJZ kolegovia.
Jakub odmala spieva doma aj na ZUŠ. A hoci má za sebou už viacero rôznych predstavení, vie, že sa má kam posúvať aj učiť sa pracovať s trémou.
„Zdravá tréma tam bude, tá je stále. Hlavne tá zodpovednosť, ale teším sa. Budem si to užívať a verím, že aj ľudia si to budú užívať,“ želá si herec, ktorý je aktuálne v kolektíve najmladším. Ako vníma túto svoju pozíciu?
„Mám pocit, že kolegovia akoby ma zobrali pod svoje krídla, učia ma, dávajú na mňa pozor. Radia mi, čo mám robiť a čo nie, cítim sa príjemne a viem, že mám tú oporu a istotu v starších kolegoch, ktorí majú za sebou nespočetne veľa predstavení. Som vďačný a viem, že sa na nich môžem spoľahnúť,“ konštatuje mladý herecký talent s radosťou a pokorou.