V Českej republike sa v problematike závislostí rozhodli vyskúšať odlišný prístup a politika znižovania škôd sa tu stala vládnou prioritou. Namiesto tvrdých zákazov, ktoré sa v minulosti nie vždy osvedčili, volia jemnejší prístup, takzvanú politku harm reduction, ktorá sa v poslednom čase najviac skloňuje súvislosti s užívaním drog či fajčiarmi.
Závislosti pod kontrolou
„Je to najefektívnejší spôsob, ako udržať prípadné škody spojené s užívaním psychoaktívnych látok na čo najnižšej úrovni za čo najnižších spoločenských nákladov," vysvetľuje pre MY Trenčianske noviny medzinárodne uznávaný odborník na oblasť závislosti a vedecký poradca Národného protidrogového koordinátora v ČR, docent Viktor Mravčík. Harm reduction je najviac využívaný práve na potláčanie negatívnych dopadov spojených s užívaním narkotík.
Prevencia namiesto zákazov
„Ukazuje sa, že ak sú politiky v oblasti závislostí účinné, je to najmä vďaka uplatňovaniu princípov harm reduction,“ pokračuje Viktor Mravčík. V čom teda harm reduction spočíva? Je to pragmatický prístup, ktorý nie je nutne zameraný na zakazovanie alebo potláčanie ľudského správania, ale na znižovanie jeho negatívnych dopadov. Harm reduction preukázateľne funguje aj pri bežných činnostiach, akými sú cyklistika, rôzne pracovné činnosti či cestovanie autom, v prípade ktorého sa negatívne dopady znižujú napríklad detskou autosedačkou. Princípy znižovania negatívnych dopadov však vieme vo výraznej miere pozorovať práve v prípade drogových závislostí – sú to výmenné programy ihiel a striekačiek v prevencii prenosu infekcií či substitučná liečba bezpečnejšími látkami. Princíp harm reduction sa však dá využívať aj prípade rekreačných užívateľov – fajčiarov či alkoholikov, alebo hráčov hazardných hier.
Od prohibície k regulovanému hazardu
Práve v oblasti hazardu v Čechách mnohé mestá hlásia návrat k regulácii namiesto zákazov a princíp harm reduction tak vedia uplatňovať aj v tejto otázke. V praxi sa totiž ukázalo, že v prípade prohibície ľudská kreativita nepozná hranice. V decembri 2014 poslanci v meste Brno schválili zákaz hazardu vo všetkých mestských častiach, ktorý začal platiť už po 14-tich dňoch. Zaniklo tam vtedy takmer 200 herní a z prevádzky stiahli aj 1400 výherných prístrojov. Mesto však čoskoro zaplavili čierne herne, ktoré naoko fungovali ako občianske združenia a vklad do hry tu bol chápaný ako dobrovoľný dar. Hoci Brno zmenilo tvrdý zákaz na reguláciu kasín, v meste sa podľa ich prevádzkovateľa stále nachádza ďalších 99 čiernych herní pričom viac ako polovica je priamo v centre mesta.
Súčasná regulácia na Slovensku
A ako je to u nás? Slovensko sa momentálne poberá odlišnou cestou. Vďaka novele zákona o hazardných hrách schválenej pred dvomi rokmi, umožňujúcej mestám a obciam zakázať či obmedziť hazard na svojom území bez potreby petície, sa mnohé samosprávy uchýlili k radikálnym krokom. „Toto všetko sa deje v dobe masívneho nástupu online hazardu, kedy každý druhý človek, hráč hazardných hier, berie do ruky smartfón či počítač a hrá online,“ komentuje situáciu hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Hlobenová. Masívny presun hráčov do online priestoru potvrdzujú aj slová Dávida Lenčéša, riaditeľa Úradu pre reguláciu hazardných hier. „Za prelomový rok v tomto prípade považujeme rok 2019, kedy prišlo k otvoreniu trhu pre rôzne subjekty,“ povedal pre televíziu TA3
Dávid Lenčéš. „Práve od tohto obdobia môžeme vidieť pomerne raketový nárast podielu a všetkých štatistických ukazovateľov internetových hazardných hier. Od roku 2020, kedy môžeme v porovnaní s rokom 2021, hovoriť až o dvojnásobnom náraste a následne tento trend bol zachovaný aj v roku 2022, kedy medziročný nárast tvoril až 53%.“ Podľa jeho slov do dnešného dňa online hazard neustále rastie a podiel internetových hazardných hier na celom trhu v súčasnosti tvorí viac ako 50%.
Samosprávy bez peňazí na prevenciu
A práve tvrdé zákazy v súvislosti s online priestorom na seba narážajú. „Online priestor je ten, ktorý nielenže produkuje množstvo nových hráčov, potenciálne náchylných na vybudovanie závislosti, ale tiež spôsobuje odliv financií pre neziskové organizácie venujúce sa aj patologickým hráčom,“ hovorí Dominika Hlobenová. V prípade, že v meste či obci nezostane ani jedna kamenná herňa, samospráva nebude povinná finančne prispievať na chod takýchto organizácií, no počty závislých, ktorí potrebujú pomoc, zostanú vďaka online hraniu rovnaké.
Kontroly a prevencia fungujú
Dôležitú úlohu v prevencii zohráva aj Úrad pre reguláciu hazardných hier, ktorý vznikol v roku 2019. Jeho úlohou je na jednej strane vydávanie licencií herniam a subjektom prevádzkujúcim hazardné hry, ale na druhej strane aj kontrola a dozor nad dodržiavaním pravidiel, ktorým hazardné hry podliehajú. Len za prvý polrok tohto roku úrad vykonal 4700 dozorných činností. „Osvedčil sa nám aj boj s nelegálnym hazardom, s nelegálnymi prevádzkami, automatmi, kvízomatmi, kde evidujeme práve za prvý polrok vykonaných takmer 820 dozorov a medziročne naozaj táto systematická činnosť prináša svoje ovocie. Oproti roku 2022 nám rapídne klesol počet nelegálnych zariadení, ktoré identifikujeme,“ uviedol pre TA3 Dávid Lenčéš. Za druhý štvrťrok roku 2023 bol pomer zistení 4%, pričom za druhý štvrťrok roku 2022 zistenia predstavovali až 17%. Okrem pravidelných kontrol Dávid Lenčéš v TA3 priblížil aj fungovanie Registra vylúčených osôb, vďaka ktorému sú z hrania hazardných hier vylúčení napríklad poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného či patologický hráči a môžu sem byť zaradení aj študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium.
Cesta znižovania negatívnych dopadov
Bolo by možné zaviesť princíp harm reduction v oblasti hazardných hier aj na Slovensku? Asociácia zábavy a hier to vidí ako tú správnu cestu. „Prax ukazuje, že zavedenie registra vylúčených osôb prinieslo svoje ovocie, a naopak, v mestách či obciach, kde zakázali hazard úplne, prišlo k rozmachu čierneho hrania,“ hovorí Dominika Hlobenová. „Ak teda chceme zamedziť rozširovaniu nelegálneho hazardu a chrániť tých najzraniteľnejších, mali by sme aj tu, v rámci Slovenska, pristúpiť k riešeniam hodným 21. storočia a upustiť od zastaralých metód, akou je napríklad úplná prohibícia,“ uzatvára tému Dominika Hlobenová.
