Nezisková organizácia Trojlístok venujúca sa pomoci závislým pôsobí v Prešove už jedenásty rok, z toho v meste už viac ako dva roky platí plošný zákaz hazardných hier. O tom, či prohibícia pomohla znížiť počty patologických hráčov, hrozbách online hazardu aj o dôležitosti prevencie sme sa porozprávali s riaditeľkou Trojlístka Denisou Šoltésovou.
V Prešove už dva roky zanikajú herne v dôsledku VZN o zákaze hazardu, momentálne v meste zostáva s platnou licenciou ešte polovica z nich. Pocítili ste aj vy porovnateľný úbytok patologických hráčov?
Nie, u nás neevidujeme pokles osôb s patologickým hráčstvom, zaznamenali sme mierny nárast. Zmenil sa tiež podiel tých osôb, ktoré hrali v kamenných herniach v porovnaní s online hráčmi a hráčkami. Hazard sa presunul do online priestoru, kde vnímam výraznejšie riziká, ktoré súvisia napríklad s tým, že tento priestor je úplne anonymný, a teda absentujú dôležité faktory s potenciálom tlmiť impulzívne konanie hráčov a hráčok.
Online hranie zaznamenalo od pandémie vzostup, ktorý prekvapil aj samotných prevádzkovateľov herní - počas lockdownu sa zistilo, že hráč nemusí byť až tak zameraný na prostredie, v ktorom hrá a v prípade zatvorených kamenných prevádzok siahla po herni v mobile aj staršia generácia hráčov.
Dalo sa to predpokladať, pri každom type závislostného správania došlo kvôli pandémii a protipandemickým opatreniam k nárastu v prevalencii, a to nielen u nás. Myslím si však, že by sa hranie aj bez pandémie prirodzene presúvalo do online priestoru, ako sa dnes deje v mnohých iných činnostiach nášho bežného života – zoznamovanie sa s ľuďmi, udržiavanie kontaktu so známymi, získavanie informácií, nakupovanie, spravovanie vlastných účtov, platenie poistiek…
Prečo môže byť hranie online pre hráčov zaujímavé aj teraz?
Hranie online má mnoho výhod oproti kamenným herniam – ako som už uviedla, je anonymné, teda chýba aspekt sociálnej kontroly, je dostupné kdekoľvek – hrať sa dá cestou v autobuse do školy, v rade na zaplatenie nákupu, v čakárni u lekára... A pre kohokoľvek, pretože v online priestore je nemožné overiť identitu, respektíve vek hráča či hráčky. Sú isto osoby, ktorým zásadne vyhovovali kamenné herne, napríklad vzhľadom na ich technickú gramotnosť. Hráčske zvyklosti u týchto osôb nedostupnosť herných automatov a kamenných herní určite ovplyvnila, ide však len o istú časť celkovej „hráčskej populácie“. Tu chcem upozorniť na nárast stávkovania a tipovania – tieto možnosti boli často k dispozícii aj počas pandémie, v kamenných predajniach.
Po pandémii začali vznikať ako huby po daždi aj online kasína a reklama na ne je doslova všade. Čo hovoríte na tento jav?
Reklama u nás skutočne „číha“ na každom kroku, dokonca aj počas televíznych programov pre mladších divákov, čo nie je v poriadku. Myslím, že problémom tu je, že strácame citlivosť na riziká. S množstvom a formou reklám asi nevieme bojovať, ale chýba efektívna a adresná prevencia. Ak máme denne kontakt s reklamou, ktorá spája hranie s niečím pozitívnym – napríklad so športom, ktorý vnímame ako zdravý, potom sa nevyhnutne stráca istá opatrnosť. A dobré preventívne programy u nás nie sú dostatočne podporované.
Pri diskusiách o hazarde jeho odporcovia často používajú pojem mäkký a tvrdý hazard – stávkovanie či lotérie vs. automaty. Dostávajú sa zo závislosti vaši klienti ľahšie, keď napríklad „len tipujú“?
Nie, nevidím v tom zásadný rozdiel v tom význame, ako je položená otázka. Rovnako, ako medzi „mäkkými“ a „tvrdými“ drogami, hoci existujú látky s vyšším a nižším závislostným potenciálom a rizikami súvisiacimi s užívaním. Ak ale človek stratil kontrolu nad istým aspektom svojho života a všetky ostatné podriaďuje tej jednej túžbe, rozdiel môže byť napríklad vo výške čiastok, ale nie v ľudskom trápení, jeho rozsahu, skutočnosti a dopadoch. Dokonca je tento argument často zneužívaný hráčmi a hráčkami – v mylnej predstave, že „len tipujú“ alebo „len stávkujú“, odkladajú riešenia a chronifikujú problémy. Tu ale považujem za dôležité uviesť, že aj keď dve osoby rovnako často a rovnako intenzívne hrajú, u jedného sa môže závislosť rozvinúť a u druhého nie. Nie je to záležitosť len dostupnosti možností k hraniu: závislosť je komplexnejší fenomén a je potrebné uvažovať širšie. Teda niekto „len stávkuje“ a má sa horšie ako osoba, ktorá „už" hazarduje v kasíne. Teda aj v liečbe je to individuálne a niekomu sa podarí zotaviť sa rýchlejšie a jednoduchšie, mať menej recidív alebo sa mu darí účinnejšie ich zvládať. Toto však závisí nielen od typu závislosti, ale hlavne od ďalších súvisiacich faktorov.
Čo hovoríte na úplný zákaz kamenných herní? Má zmysel, ak hazard nie je dostupný „na ulici“, ale aj tak k nemu má ktokoľvek prístup priamo vo svojom vrecku cez mobil?
Ak sa bavíme o podpore bezpečného hrania či prevencii rizikového správania, úplný zákaz kamenného hazardu bez ďalších opatrení vnímam ako slabý krok. Iste, každá snaha o redukciu rizík má zmysel, ale nebola by som rada, ak by to bolo pochopené tak, že zákaz stačí. Sám o sebe nemá zásadný preventívny význam, hoci u nás je to bežná prax, že siahame hlavne po jednoduchých a rýchlych preventívnych stratégiách, hoci sú málo účinné - typickým príkladom sú jednorazové prednášky na školách o rizikách užívania nelegálnych psychoaktívnych látok či masívne kampane v zmysle „zober loptu“.
Je vôbec možné človeka ochrániť pred závislosťou na hazardných hrách? Čo považujete za efektívny nástroj v rámci prevencie?
Pred závislosťou či inými poruchami duševného zdravia je potrebné sa chrániť aktívne, najmä podporou zdravého životného štýlu, podporou kritického myslenia, posilňovaním oporných sietí a podobne. Nie je ale reálne zabezpečiť takú ochranu, ktorá úplne zabráni vzniku závislosti (či inej poruchy duševného zdravia). Môžeme však posilňovať ochranné faktory a redukovať tie, ktoré naopak riziká zvyšujú.
Mala by sa o to postarať spoločnosť? Ako by mohla takáto regulácia vyzerať?
Áno, spoločnosť by mala venovať viac času, energie, priestoru aj financií na adresné preventívne programy využívajúce stratégie založené na dôkazoch. Ak sa bavíme o hraní v kamenných herniach, potom je potrebné uvažovať o komplexných a systémových riešeniach, ktoré by reflektovali špecifiká našej kultúry. Regulácia počtu herní a ich umiestnenie v komunite je jedným z prvkov systémového uvažovania – redukuje riziko „normalizácie“ trávenia voľného času hazardom. V kamennej herni je možné redukovať riziká aj zákazom podávania alkoholu alebo zasiahnutím školeného personálu, keď hráč hrá pod vplyvom alkoholu, čo zvyšuje riziko vysokých prehier, zavedením stratégií zodpovedného hrania, možnosťou samovylúčenia, nastavením hráčskych limitov, obmedzením prístupu k hotovosti nedostupnosťou bankomatov v herni a okolí, zabezpečením priestoru, osvetlenia, vybavenia herní a reguláciou nastavení parametrov herných automatov tak, aby redukovali riziká, vyškolením personálu tak, aby dokázal okamžite a účinne intervenovať.
Centrum zdravotníckych informácií uvádza zhruba tisíc liečených patologických hráčov ročne. Možno, v porovnaní so štatistikami, ktoré hovoria o tom, že na Slovensku trpí alkoholizmom až 400 000 ľudí, usúdiť, že hazard je pre slovenské rodiny z tohto pohľadu marginálny problém?
Nuž, potom je pre nás marginálnym problémom aj užívanie nelegálnych psychoaktívnych látok, ako marihuana, kokaín či heroín. Liečených závislých od týchto látok je síce viac, ako hráčov a hráčok, ale v porovnaní s počtom ľudí liečených kvôli závislosti od alkoholu je to vždy len zlomok. Ale pravda je, že celkovo sme na otázky závislostného správania málo citliví, nie sme dostatočne informovaní, máme nízku zdravotnú gramotnosť - nevieme odhadnúť, kedy je už správanie problémové, ako adresne reagovať, kedy a kde vyhľadať odbornú pomoc.
Prečo sa podľa vás samosprávy snažia o boj s hazardom, no o obmedzeniach v súvislosti s alkoholom okrem vekovej hranice nič nepočuť ani zo strany štátu?
Často počuť aj od rôznych autorít, z decíznej sféry a politiky mnoho mýtov a klamstiev, neoverených argumentov, ktoré môžu ospravedlňovať aj to, že problémy súvisiace s užívaním alkoholu sú viac viditeľné. A napriek tomu alkohol tolerujeme, ale hranie nie. Určite to súvisí aj s normalizáciou pitia u nás. Alkohol je vrastený do našej každodennosti a často si bez neho nevieme predstaviť ani bežné udalosti.
A je to asi aj tým, že sa často snažíme o rýchle riešenia, ktoré verejnosť „uvidí“, hoci ich výsledky sú minimálne alebo aj kontraproduktívne. Je len málo príkladov dobrej praxe, kedy tí, ktorí majú možnosť rozhodnúť, zvolia dlhodobejšie a náročnejšie postupy, ktoré určite prinesú pozitívne výsledky, ale nie ihneď.
A tiež je to stigmatizáciou duševných ochorení, vrátane závislostných porúch, kedy namiesto relevantných informácií a kritického myslenia používame predsudky a stereotypné myslenie. Preto nevnímajú spojenie závislostných porúch, ich prieniky a podobnosti.
A napokon, ako uvádzate, hranie je vnímané ako marginálny problém a ak ho samospráva zakáže, len málo osôb bude vnímať zákaz ako problém a naopak, moralisti sa potešia, že urobili aspoň niečo, hoci vôbec nevnímajú nesystémovosť a neodbornosť svojho rozhodnutia. Ale ak by túto „preventívnu stratégiu“ zvolili aj pri podávaní či predaji alkoholu, zrejme by prišlo k omnoho výraznejšej odozve...
Doc. PhDr. Denisa Šoltésová, PhD. - riaditeľka n.o. Trojlístok
Vyštudovala Vzdelávanie dospelých v špecializácii sociálna práca na FF PU v Prešove s rigoróznym pokračovaním v odbore Andragogika a doktorandské štúdium i habilitačné konanie v študijnom odbore sociálna práca absolvovala na rovnakej univerzite. Je tiež absolventkou výcvikov v Gestalt psychoterapii, relaxačno-symbolickej psychoterapii, kurzu arteterapie či výcvikového programu Klientom centrované poradenstvo a psychoterapia – človekom centrovaný prístup. Patrí medzi členov Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci a Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a za sebou má aj pôsobenie vo viacerých organizáciách, vrátane Inštitútu edukológie a sociálnej práce Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Domova sociálnych služieb Slniečko, Zariadenia pre seniorov Náruč v Prešove, Centre špeciálno-pedagogického poradenstva či Centre pre liečbu drogových závislostí v Košiciach.
