PREŠOV. Že doma sú fenoménom, o tom vari netreba presviedčať nielen oduševnených folkloristov, ale aj tých menej folklórneho diania znalých.
Keď sa totiž povie Folklórny súbor Šarišan, automaticky sa vybaví nielen asociácia s metropolou Šariša, ale najmä punc originálneho temperamentu a nenapodobiteľných speváckych či tanečných kreácií.
Ako inak, Šarišan je čerstvým jubilantom. Tento 55-ročný kolektív má síce za sebou vek abrahámovín, ale temperamentom sa pripodobňuje maturantovi.
Akčný, svieži, zapálený, vždy čímsi ohurujúci. Šarišan tieto svoje schopnosti ukazuje nielen na domácej pôde, ale i za morom. Najnovšie zaznela šariština v Amerike.
Ovácie boli nadšené, vítala ich vypredaná sála či trojnásobný standing ovation. To všetko potvrdilo, že naši folkloristi reprezentovali len v samých superlatívoch.
Rodák z Prešova, ktorý na svojich nezabúda
Folklórne vystúpenia sú stabilnou súčasťou diárov folklórnych kolektívov. Tie, ktoré sa konajú za hranicami, zvyknú mať i akúsi pomyselnú pridanú hodnotu.
„Tie zájazdy by mali byť i nejakou odmenou za istú odvedenú robotu,“ opisuje Radoslav Pavlišin, člen a tajomník umeleckej rady FS Šarišan. Jeden z ich posledných zájazdov, nasmerovaný do Ameriky, mal počiatky ešte pred troma rokmi.
„Bol som tam služobne v januári 2020, keď sme sa o tom začali baviť s kamarátmi, ktorí tam žijú. Je to veľká partia, aj folkloristi z východu. Prezidentom Festivalu v New Jersey je Marek, rodák z Prešova,“ vysvetľuje Radoslav. A práve to je pre Slovákov, a Prešovčanov zvlášť, veľká výhoda.
„Marek je muzikantom. A odkedy je tam prezidentom, tak sa snaží okrem iných hostí ťahať najmä Prešovčanov. Už tam bola Komajota, Katka Knechtová, kým ešte nebol šéfom, tak aj IMT Smile. A teraz to vyšlo na nás. Mali sme tam byť aj s Vašom Patejdlom, ale to sa už, bohužiaľ, nepodarilo,“ spomína Pavlišin.
Namiesto Patejdla bol pozvaný David Koller. Toho sprevádzali muzikanti zo Slovenska, ktorí majú v New Yorku svoju skupinu, niektorí pôsobia aj v Pajtašoch, a tak opäť raz dochádzalo k fúzii žánrov.
Vízia z roku 2020 dostať do Ameriky Šarišan sa premenila na konkrétne kroky v auguste 2022 a na realitu v septembri 2023.
Také počasie i takú zábavu 30 rokov nemali
Desaťdňového zájazdu sa zúčastnilo celkovo 30 členov, spomedzi ktorých vyskladali sedem párov a na tých postavili celý program.
Naplánované mali tri vystúpenia. Zastávkami boli New York, New Jersey a Chicago. Aj keď podčiarknuté nie práve vydareným počasím.
„Prvé vystúpenie sme mali viac-menej pre Čechov, ale prišli za nami aj ľudia zo Chicaga, Detroitu, Clevelandu, kamaráti, s ktorými sa roky poznáme,“ opisuje Rado vystúpenie v českej pivnej záhrade v New Yorku.
Festival sa konal v New Jersey na obed v nedeľu, v parku.
„Bežne tam vraj chodieva asi 4000 ľudí. Teraz tam však, i napriek zlému počasiu, prišla asi tisícka, čo bolo tiež pekné,“ konštatuje Radoslav.
Zlomkový počet návštevníkov však na atmosfére neubral, vraj to podľa prítomných bolo „veľmi elektrizujúce“.
A podľa spätnej väzby v ich spomienkach ostane zaručene zapamätateľné.
„Slováci, u ktorých sme bývali v New Jersey, vraveli, že 30 rokov nebolo také zlé počasie, ale ani 30 rokov taká dobrá zábava,“ tlmočí Radoslav s úsmevom na margo nasledujúcej zábavy.
A náladu nepokazili ani mokré kroje a zablatené topánky.
„Celú noc sme tie kroje potom čistili, ešte šťastie, že sme mali k dispozícii práčky.“
Na počiatku obavy, na konci vypredaná sála
Ďalší program mali v Chicagu, na benediktínskej univerzite.
„Ide o univerzitu s históriou, kde je profesorkou Slovenka, ktorá tam žije od svojich siedmich rokov. Dnes má 87 rokov a rozpráva krásne po slovensky,“ spomína Rado.
Tento ich posledný koncert v Chicagu organizovali folkloristi zo súboru Veselica, ktorý tam pôsobí. Kapacita priestorov je 600 ľudí, čiže približne ako veľká scéna Divadla Jonáša Záborského.
„Keď sme sa pýtali na záujem hostí, odpovedali nám, že keď príde 200-300 ľudí, tak budú radi. Deň pred koncertom mali predaných 380 lístkov, ráno v deň koncertu 420 a lístky sa postupne míňali.“
A míňali sa do takej miery, že vypredali lístky všetky.
„Prišli tí istí ľudia z Detroitu, ale aj z Indiany a Millwaukee , bol som šokovaný a veľmi milo prekvapený,“ hovorí Pavlišin.
Predpokladané očakávania polovičného počtu zmenili naplnené kapacity.
„Ohlasy boli úžasné, mali sme tri opakovačky, standing ovation, naozaj veľmi milí ľudia. Bolo jedno, či boli z Moravy, zo Záhoria, kopec východniarov, ľudia si to užívali.“
Nečakané stretnutie s Litmanivkami
To, že nebudú jedinými zástupcami východu Slovenska, zistili priamo na mieste. Tam už ich „čakali“ členky zo Ženskej speváckej skupiny Litmanivky.
„Nevedeli sme o sebe, až tam sme to zistili. A tak sme sa dohodli a dievčatá zaradili do nášho programu. Nám to aj pomohlo, keď napríklad po Ciganovi sa dievčatá potrebujú z rozpustených vlasov učesať na vrkoč,“ opisuje Rado.
Dohodli sa na počkanie. „Keď sme sa ich pýtali na minutáž – koľko môžete? Ony na to automaticky – koľko treba.“
Následne sa potom spojili aj pri poznávacích výletoch. No a že folklórna chémia, ako inak, zafungovala, Litmanivky sú už teraz pozvané na reprízy Šarišanu v decembri v Prešove.
Splniť si americký sen
V rámci celého zájazdu mali na pláne celkovo tri vystúpenia. Popri návšteve Chicaga si urobili aj výlet na Niagary.
Počasie im však neprialo. Stihli si pozrieť Manhattan, od Central parku až po Empire State Building.
„Potom nám však v New Yorku prišiel hurikán,“ opisuje Pavlišin. Keď im pršalo, využili čas na múzeum – American Museum of Natural History.
Zúčastnili sa tiež omše na Manhattane, kde sa nachádza slovenský Kostol sv. Jána Nepomuckého, ešte z čias Rakúsko-Uhorska.
„Omša bola anglická, všetci sme boli v krojoch a jeden náš spevák zaspieval žalm. Máme aj tanečníkov, ktorí vedia hrať na hudobných nástrojoch - gitara, akordeón -, zapojili sa tiež.“
V Chicagu si jedna časť súboru vychutnala prípravný zápas Chicago – St. Louis, druhá pookriala duchovno-kultúrne pri omši v slovenskej misii. A všetci sa zas zišli na skvelej zábave do skorých ranných hodín.
Hralo sa i na najlepšom cimbale
Zábavy, ako inak, neboli len o Šarišanoch, ale aj o miestnych hostiteľoch. A tí sa teda zahanbiť nenechali.
„Zrazu všetci začali vyťahovať nástroje. My sme si v New Yorku požičali kontrabas, akordeón aj cimbal. Akordeón išiel s nami, keďže náš kamarát Miško z Pajtašov šoféroval dodávku do Chicaga. Tam nám zas požičala Veselica kontrabas, ďalší Moravák požičal cimbal. A ten bol natoľko ochotný, že ho doniesol, naladil aj potom previezol na afterparty. Vravím mu - počul som, že to je najlepší cimbal v Amerike. A on na to – ja vím,“ smeje sa Rado.
Všetky momenty majú fantasticky zdokumentované, keďže bol spolu s nimi ako „dvorný“ fotograf Jano Štovka a ten sa postaral o profesionálne umelecké fotky.
Mimochodom, Janka využili ako fotografa, huslistu, ale napríklad i ako „pomocného zvukára“.
Zájazd Šarišanu sa niesol v duchu krásnej symboliky.
„Ak sa nemýlim, ide o najstarší festival Slovákov v Amerike, pričom to bol jeho 45. ročník. A my ako Šarišan oslavujeme 55 rokov. Tak sme spoločne takto jubilovali,“ teší sa Rado.
Po rokoch s tým, čo už čas overil
Do Ameriky šiel Šarišan, ktorý má za sebou už tento rok premiéru programu Rock na dzedine, s iným programom.
„My to voláme reprezentačný program. Ide o najlepšie tance z histórie súboru. Vybrali sme okrem nich i tri tance z tohto najnovšieho premiérového programu. Je faktom, že so siedmimi pármi a 30 ľuďmi sa nedá spraviť to, čo pri programe v divadle, ale čo sa dalo vybrať, to sme vybrali.“
Ako Radoslav pritom pripomína, stavajú na osvedčenej klasike. Tej, ktorú overil čas aj publikum.
„Tance, ktoré mali úspech kedysi, sa tancujú i teraz. Momentálne ideme oprášiť 4 5 tancov z minulosti. Vtedy mali úspech, tak načo hľadať niečo nové, keď sa už podarili choreografom vynikajúce diela? Keď sa opýtam, v ktorom roku bola postavená profesorom Nosáľom v Lúčnici Šarišská polka, tak každý rozmýšľa. Bol to rok 1972. A dodnes sa tancuje a je krásna. Čo sa vyskúša na javisku a má úspech, tak nech ide ďalej.“
Ako Radoslav s úsmevom prezradil, v Amerike mali teraz i tance, s ktorými tam bol aj on sám ešte ako tanečník v roku 1992.
„Teraz sú to oprášené veci, ale iní tanečníci. A potom títo tanečníci, ale nové veci.“
Mimochodom, aký by to bol zájazd v Amerike, keby tam nebol ich tanec Amerika?
„V ňom sú súčasťou aj rozkazovačky. A práve tie mládež, bez nášho podnetu, dávala po anglicky. Publikom na to vynikajúco reagovalo.“
V tomto prípade išlo o jeho premiéru.
„Súbor nebol v Amerike 21 rokov, naposledy v roku 2002. V tom čase ten tanec ešte nebol. A tak to bola premiéra Ameriky v Amerike. Keď som odchádzal, tak s riaditeľom Divadla Jonáša Záborského sme rozprávali, že momentálne máme Chicago v Prešove (nový divadelný muzikál, pozn. red.) a Prešov bude v Chicagu,“ smeje sa Rado.
Reklamu si urobili parádnu, už teraz sa im ozývajú ľudia z Bostonu, Clevelandu či Pittsburghu.
Prorokmi za morom i na rodnej hrude
Emócie zostávali v duchu nadšenia a ťažkého opisovania.
„Mám zimomriavky, keď si spomínam, ako to tá naša mládež brala. Sú šikovní, múdri, ambiciózni. Stojí za to sa im venovať, to je stále tá najväčšia odmena,“ dodáva Radoslav Pavlišin.
Tento folklórny výkvet nášho regiónu si môžu diváci vychutnať už čoskoro, v ďalších troch decembrových premiérach Rocku na dzedzine v DJZ.
Po troch vypredaných júnových termínoch tak budú mať na konci roka na konte šesťkrát plne vypredanú veľkú scénu Divadla Jonáša Záborského.
Šarišan je tak exemplárnym príkladom, že príslovie: „Doma nikto nie je prorokom“ pre nich zaručene neplatí. Naopak, je to pýcha folklóru nielen regionálneho, ale aj celonárodného.
