Kalendár si 11. novembra pripomína Deň vojnových veteránov. Nie všetci tí, ktorí vo vojnách bojovali, sa však domov aj vrátili. Severovýchod Slovenska je doslova "posypaný" vojnovými a lazaretnými cintorínmi z 1. svetovej vojny. O tom, ako ich budovali, ako sa pochovávalo a ako sa líšil hrob dôstojníka od radového vojaka, sme sa porozprávali s ANTONOM LIŠKOM, historikom Krajského pamiatkového úradu v Prešove.
Dajme si krátky exkurz do histórie. Prečo sú vojnové a lazaretné cintoríny charakteristické práve pre oblasť severovýchodného Slovenska?
Severovýchod preto, lebo jedine táto oblasť dnešného Slovenska bola postihnutá priamo bojovými líniami. Môžeme si to predstaviť okresy Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné a Snina a prvé lazaretné nemocnice boli ešte aj v okrese Vranov nad Topľou. Na tomto mieste prebiehali boje, tu je koncentrovaných vyše 200 vojnových cintorínov. Nikde inde v rámci Slovenska, teda ani Československa, boje neprebiehali.
Vy sa zameriavate primárne na cintoríny z 1. svetovej vojny. Vieme sa aj po 105 rokoch od skončenia tejto vojny o tieto cintoríny primerane starať?
Do roku 2002, keď bol vydaný prvý zákon o ochrane vojnových hrobov, bola starostlivosť zabezpečovaná výlučne na základe medzinárodných bilaterálnych dohôd. Slovenská republika ju podpísala so štátom, ktorý mal na našom území pochovaných svojich vojakov. Máme ich podpísané s Nemeckou spolkovou republikou, s Ruskou federáciou atď. V podstate až v roku 2002 začal štát koncepčne riešiť ochranu vojnových cintorínov z 1. aj 2. svetovej vojny tým, že bol prijatý zákon o vojnových hroboch, ktorý bol v roku 2005 novelizovaný a jeho úprava platí dodnes. Odvtedy sú všetky vojnové hroby (nie celkovo cintoríny) chránené v zmysle tohto zákona. Agendu spravuje Ministerstvo vnútra SR a výkon štátnej správy v rámci krajov majú na starosti Okresné úrady v sídle kraja. Od roku 2015 Pamiatkový úrad SR začal riešiť túto agendu v súvislosti so 100. výročím prvej svetovej vojny. Dostali sme zadanie vytipovať cintoríny 1. svetovej vojny, ktoré by mohli byť zapísané do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a byť vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. My ako Krajský pamiatkový úrad Prešov sme spolu s Vojenským klubom Beskydy vytipovali takmer 60 týchto vojnových cintorínov, 50 z nich je zapísaných za národné kultúrne pamiatky.
Atraktívny dizajn aj obnoviteľné zdroje energie. Otvorili vyhliadkovú vežu v Kluknave Čítajte Čo v praxi znamená, že je vojnový cintorín vyhlásený na národnú kultúrnu pamiatku?
Dá sa povedať, že požívajú dvojnásobnú ochranu. Ochranu zo zákona o vojnových hroboch v zmysle ochrany samotných hrobov. A v zmysle pamiatkového zákona sú chránené celé areály. Teda celý vojnový cintorín, jeho architektúra, prvky drobnej sakrálnej architektúry, hrobové miesta a prezentácia areálu.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- Čo pre vojnový cintorín znamená, keď je zapísaný ako národná kultúrna pamiatka?
- Aké boli dôvody úpadku starostlivosti o hroby z prvej svetovej vojny?
- Prečo sa vojaci aj po smrti prechovávali?
- Prečo nebolo vhodné pochovávať v extravilánoch obcí na lúkach a pasienkoch?
- Z akého dôvodu sú hroby vojakov rovnaké?
- Kedy bol prítomný kňaz?
- Aké jediné poznávacie znamenie medzi vojakmi na cintorínoch ostalo?
Spomínali ste, že zákon o ochrane hrobov bol prijatý v roku 2002. Dosť dlho po skončení oboch vojen. A čo medzitým, žiadne angažovanie?
Od ukončenia 1. svetovej vojny do začiatku 2. svetovej vojny existovalo koncepčné riešenie, na základe ktorého sa o vojnové cintoríny na území bývalého Slovenska alebo teda Československa starali vojenské posádkové veliteľstvá a žandárske stanice. Po 2. svetovej vojne nastala situácia, že 1. svetová vojna prestáva byť súčasťou kolektívnej pamäte, ľudia si začínajú uctievať hrdinov 2. svetovej vojny a keď si berieme geograficky región, kadiaľ prebiehali boje 2. svetovej vojny, tak sa nám kryje veľmi podstatne s Karpatsko-dukelskou operáciou. Začali sa stavať vojnové cintoríny a pamätníky z 2. svetovej vojny. To boli dôvody, prečo postupne upadala starostlivosť o vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny. Výstavba nových pamätníkov novým hrdinom, strata kolektívnej pamäte, ľudia, ktorí si pamätali 1. svetovú vojnu, postupne vymierali a myšlienky na ňu prebila druhá. Tretí, najdôležitejší dôvod, prečo upadala starostlivosť, bol ideologický.
V akom zmysle?
V rok 1948 sa dostávajú sa k moci komunisti a pre komunistov bola 1. svetová vojna z pohľadu Ruska negatívnou pripomienkou. Po prvé Rusi vojnu prehrali. A zároveň vojaci, ktorí sú pochovaní na cintorínoch z 1. svetovej vojny, nebojovali za sovietsku armádu, ale za cársku ruskú armádu. Ideologicky to boli de facto nepriatelia, aj keď boli Rusi, ale bojovali za iný režim a vojnu prehrali. Ideologicky nebolo vhodné si pripomínať porážku a cárske Rusko, voči ktorému Sovietsky zväz vystupoval ideologicky, a preto sa postupne tá starostlivosť o vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny vytratila. Zmenil sa koncept, mali to na starosti okresné národné výbory, no tie sa o to nie vždy starali. Väčšinou sa o cintoríny z 1. svetovej vojny starali miestne organizácie – domovy dôchodcov, deti, študenti.
Keď mal štát takýto prístup, nebol v konečnom dôsledku problém s ich udržiavaním?
Niektoré cintoríny sa nám takýmto spôsobom vytratili, alebo nevieme ich identifikovať, a to najmä tie vojnové cintoríny, ktoré sa nachádzajú v extravilánoch obcí. Tie, ktoré boli založené v intravilánoch obcí, identifikovať vieme, pokiaľ neboli hroby čiastočne poprepochovávané. Stalo sa to napríklad vo Vranove nad Topľou, v obci Chmeľová pri Bardejove či na židovskom cintoríne v Stropkove.
