ABRANOVCE. Už pred vstupom do obce v Slanských vrchoch, vzdialenej len pár kilometrov od Prešova, je jasné, že je to rodisko výnimočného človeka.
V Abranovciach si s úctou spomínajú na osobnosť Jána Hirku, prešovského sídleného biskupa, od ktorého narodenia uplynie v týchto dňoch 100 rokov (*16. november 1923). Tento vzácny okamih pretavili do slávnostného stretnutia.
Trvalou pamiatkou z neho ostávajú dva artefakty, ktoré sa viažu k osobnosti Jána Hirku. Na priečelí miestneho gréckokatolíckeho chrámu pamätná tabuľa a uprostred obce busta s jeho podobizňou.
„Biskup Ján bol prvý, ktorého táto zem Slanských vrchov dala cirkvi a do služieb jej najvyššieho veľkňaza. A my potrebujeme mať vzory,“ odznelo smerom k osobnosti gréckokatolíckeho biskupa.
Človek, ktorý vedel, čo je to utrpenie
Biskup Ján Hirka mal celý svoj život popretkávaný ťažkými i bolestnými momentmi.
„Spomínal, ako z tunajšieho blízkeho kopca pozorovali v roku 1944 bombardovanie Prešova. Aj na to, ako neskôr ako bohoslovci pomáhali pri odstraňovaní následkov tohto bombardovania,“ spomínal na fragmenty Hirkovho života Peter Krajňák, viceprimátor Prešova a jeden z členov organizačného tímu spomienkovej slávnosti v Abranovciach.
Na Ukrajine prežil takmer 20 rokov, aj časy vojny. Dnes sa vracia domov ako nový arcibiskup Čítajte Vysvätený za kňaza bol Ján Hirka tesne pred násilnou likvidáciou Gréckokatolíckej cirkvi. Ako kňaz tak verejne pôsobil len niekoľko mesiacov. Prvých 18 rokov svojej služby prežil vo väzení, v ilegalite.
„Bol dvojnásobným politickým väzňom za svoju ilegálnu činnosť pre kňazov a veriacich násilne zrušenej Gréckokatolíckej cirkvi,“ zdôraznil Peter Sandtner, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska. Prešiel si väznicami v Prešove, Ilave, Košiciach či Prahe.
„Väznený v Ilave mal kvalifikáciu nebezpečný. Bol umiestnený do samoväzby a dostával len polovičnú dávku jedla,“ opisoval Sandtner s tým, že ani toto Hirku nezlomilo.
Počas vychádzok spovedal tých, ktorí sa pripravovali na popravu. Žil na jednom poschodí s väzňami odsúdenými na trest väzenia od 10 rokov až po trest smrti. Ani tieto okolnosti ho nezničili.
„Väzenie ho nezlomilo a nezastrašilo a aj po prepustení pokračoval vo svojej tajnej pastoračnej činnosti,“ opisuje Sandtner.
I neskôr, už ako ordinár, bol v spojení s ľuďmi tajnej cirkvi.
Svetlé chvíle života
Na čelo Gréckokatolíckej cirkvi sa Ján Hirka dostal v roku 1968 popri biskupovi Vasiľovi Hopkovi.
