KOŠICE. Niektoré deti už od narodenia musia bojovať s nepriazňou osudu a doslova si svoj život vybojovať.

Rovnako na tom bol aj Alexko Brdársky z metropoly východu, ktorý sa narodil s najťažšou formou spinálnej svalovej atrofie SMA 1.
Nevzdáva sa, vozíček berie ako súčasť života
Deti s touto diagnózou sa bez adekvátnej liečby dožívajú iba dvoch rokov. Ak dostanú liečbu, môžu sa dožiť viac ale sú odkázaní na opateru svojich rodičov.
Alex však od samého začiatku dával svojej rodine a najbližšiemu okoliu najavo, že sa ani na okamih nemieni vzdať.
Húževnatý chlapček statočne zvláda všetky rehabilitácie, cvičenia a lieky, ktoré dostáva, aby bol jeho život čo najmenej komplikovaný. A aj keď si rodina prešla náročnými obdobiami, podľa slov maminy Moniky je Alexko stále usmievavým slniečkom.
"Zvykne sa pýtať prečo nechodí, aj či bude niekedy chodieť. Častejšie sa ale iné deti pýtajú Alexa, prečo je na vozíku a čo má s nôžkami. Alex to ale berie ako svoju súčasť a tým, že stretáva aj iné detičky na vozíku, nevníma to ako niečo veľmi odlišné," hovorí mama malého bojovníka, podľa ktorej chodí Alex veľmi rád do škôlky.
Má tam totiž svoju osobnú asistentku, s ktorou sú veľkí kamaráti a rovnako rád má aj detský kolektív.
V článku sa dočítate:
- Aké sú Alexove prognózy na to, aby chodil,
- aký progres sa mu podaril po troch rokoch od podania liečby,
- aké činnosti má najradšej,
- čo by jeho mama odkázala štátu a poslancom.