KOŠICE. Čím slabšie dodržiavanie bezpečnosti pri práci, tým väčšia pravdepodobnosť úrazov. Výsledkom bolo vytvorenie kliniky popálenín, ktorá sa postarala o popáleniny z hutníckeho kombinátu.
Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Nemocnici Šaca má za sebou už vyše polstoročie fungovania. A tisícky liečených pacientov.
Pri jej zrode stál chirurg, ktorý pomáhal zraneným ešte počas druhej svetovej vojny. Tím odborníkov v Šaci aj dnes denne bojuje o život každého pacienta. Úmrtnosť sa v porovnaní s počiatkami znížila. A nielen to.
„Boli sme aj svedkami zázrakov,“ priznáva pri ohliadnutí sa Peter Lengyel, prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Nemocnici Šaca.
V republike prvé a unikátne
Popáleninová klinika v Košiciach má už vyše 50-ročnú tradíciu. Potreba vzniku vyplynula prirodzene z hľadiska lokality.
„Táto klinika vznikla preto, lebo sme tu mali hutnícky kombinát, ktorý bol 'zdrojom' týchto tepelných úrazov. Bolo ich skutočne viac, pretože vtedy sa pomerne problematicky dodržiavali zásady bezpečnosti pri práci.
Z toho vyplývalo veľké množstvo popálenín, čo viedlo v roku 1971 k vzniku tohto zariadenia. Na začiatku to bolo popáleninové oddelenie v rámci Nemocnice Šaca, ktoré bolo prvým pracoviskom v Slovenskej republike,“ opisuje Lengyel.
Tento prím ich tak na pomyselnej „mape pomoci“ vystrelil pomerne vysoko. Meno zariadenia poznali prakticky všade.
„Tieto skúsenosti boli v rámci nášho pracoviska v krajine najväčšie,“ spomína prednosta s tým, že aj to bol pre nich predpoklad nadobudnutia určitého renomé.
Dovážali k nim pacientov nielen zo spádovej oblasti, ale aj z iných regiónov.
Neutekali sme, nevládali sme dýchať, opisuje momenty hrôzy pri výbuchu v Bani Nováky jeden z baníkov Čítajte „Keď došlo k nejakému popáleniu, tak v rámci mapy Slovenskej republiky ostatní kolegovia hneď vedeli, kde je Nemocnica Košice-Šaca.“
Predtým to bol Závodný ústav národného zdravia Východoslovenských železiarní a v rámci neho to bolo oddelenie popáleninovej medicíny.
Pri zrode stál ten najpovolanejší
Zakladateľom pracoviska bol primár Štefan Šimko. Išlo o skutočne fundovaného človeka.
V článku sa ešte dozviete:
- aké druhy popálenín sú na ich klinike štatisticky najčastejšie,
- na akej úrovni je úmrtnosť pacientov v porovnaní so začiatkami fungovania kliniky,
- aká je fluktuácia zamestnancov pri liečbe popálenín,
- koľko pacientov dosiaľ liečili,
- na aké konkrétne prípady popálených pacientov si prednosta dodnes spomína.
„Bol vojnovým chirurgom, ktorý pôsobil aj počas druhej svetovej vojny. Poskytoval zdravotnú starostlivosť na strane Juhoslávie, ktorá bojovala voči okupačným vojskám z Nemecka. A v rámci toho získal určité skúsenosti, čo sa týka vojnovej chirurgie. Neskôr sa stal náčelníkom chirurgického oddelenia Vojenskej nemocnice v Ružomberku a taktiež Vojenskej nemocnice v Košiciach. Od roku 1971 bol primárom oddelenia popáleninovej medicíny v Košiciach-Šaci.“
