LEVOČA. Pečenie bublaniny preskočila, vrhla sa rovno na výrobu makróniek.
Hovorí o sebe, že je introvertom, ktorý vyšiel zo svojej komfortnej zóny a s odvahou sa postavil do svetla reflektorov a kamier. Keď sa dostala do tretej série súťaže Pečie celé Slovensko ako jedna z dvanástich pečúcich, mala za sebou „odpečený“ ledva jeden rok.
Tichá, skromná, pomáhajúca Tímea Strnálová, ktorej v súťaži nepovedali nik inak ako Timi, sa však po úspešných výzvach stala absolútnu víťazkou.
Aj napriek tomu, že finále súťaže natáčala so stiahnutým žalúdkom deň pred svojimi štátnicami. Súťaž napokon vyhrala, štátnice spravila.
A to aj ako rebelka, ktorá piekla čiernu tortu, hoci vedela, že porotkyni sa to páčiť nemusí. Oblečie si dnes absolventka fakulty športu športový dres, alebo ho vymení za kuchársku zásteru?
Točila sa okolo tety cukrárky
Keď sa doma vyváralo, Timi pri tom nemohla chýbať. Najprv pozorovala, v predvianočnom období sa chopila formičiek na medovníky a vykrajovala.
„Moja teta, mamina sestra, je vyučená cukrárka. A u nej som strávila celé detstvo,“ spomína Timi. Ako rástla, sama si začala vyhľadávať rôzne videá na sociálnych sieťach a skúšať recepty.
Vlastný domov nemajú, náhradný im zútulnili študenti maľbami Čítajte „Do cukrárčiny to začalo ísť tak zhruba pred rokom,“ hovorí o pomerne krátkej intenzívnej praxi pri rúre. Ochutnávačmi boli hlavne rodičia. Postupne sa to dostalo aj mimo rodinných kruhov.
Kamošky jej účasť v súťaži „odklepli“
Timi študovala v Škótsku. Keď prišiel covid, vrátila sa domov. A tu i ona podľahla vtedajšiemu trendu kváskovania.
Od prvých objednávok na chlebíky prešla k pečeniu makróniek.
„A vtedy jeden sused prišiel s tým, či by som mu nespravila aj tortu. Dovtedy som ju v živote nerobila, ale vravela som si, že čo by bolo na nej komplikované?“ spomína na prvé spontánne začiatky pečenia.
Debutová torta mala úspech, prišla druhá, tretia a rozbiehalo sa to. Do toho prišiel kasting do súťaže Pečie celé Slovensko. „Vtedy som písala kamoškám, čo na to hovoria. A ony jednoznačne – choď do toho.“
Introvert, ktorý vyšiel zo svojej zóny komfortu
Na účasť prikývli aj doma, hoci predstava televízie nebola práve tou vytúženou.
„Ja som skôr väčší introvert,“ priznáva Timi, no vzápätí s úsmevom dodáva, „ teda, bola som. Teraz sa človek viac spriatelil s tou kamerou, je otvorenejší, vyšiel zo svojej komfortnej zóny. Predtým som bola utiahnutá.“
Zo samotného pečenia podľa svojich slov stres vyslovene nemala, vraj ju skôr vyrušovalo okolie.
Autobus vozil jedného cestujúceho, už nebude. Prešovský kraj zavádza nový cestovný poriadok Čítajte „Bola tam nervozita z tých kamier. Inak som si robila svoje, keď som mohla, pomohla som.“
Priznáva však, že mala aj momenty, keď zaváhala, či bolo jej rozhodnutie správne.
„Keď som počula prvú výzvu, že kardinál, tak si vravím, čo tu robím? Neviem, čo to je, ako to vyzerá, ako to chutí. Vravela som si, že sa dostanem možno do tretieho kola,“ opisuje. Vždy však šla do každej výzvy s odhodlaním. A oplatilo sa.
V jeden deň zvíťazila v súťaži, druhý deň v škole
Timi vo finále zahviezdila svojou tortou. To sa však pred kamerami nepochválila, aký vnútorný stres prežíva. Na druhý deň ju čakali štátnice v škole.
„Najprv som na ne nechcela ísť, že to nezvládnem, ale zaúradovala mama. Ja vždy potrebujem mať také kopnutie,“ smeje sa. A oplatilo sa štátnice zvládla.
Otázne teda je, či v minulosti neuvažovala nad sférou gastra.
„To nikdy nepripadalo do úvahy. Mňa vždy bavilo varenie aj pečenie, ale gastro nie. Ten šport bol fajn,“ vracia sa k výberu štúdia.
Dnes je čerstvou absolventkou Fakulty športu na Prešovskej univerzite. A to aj napriek tomu, že kým spolužiaci sedeli v knihách, ona sa zvŕtala nad sporákom a pri rúre.
Šesť týždňov neprestajného pečenia
Systém natáčania súťaže bol intenzívny - štyri dni natáčali, tri dni boli doma. A dookola.
„Piekli sme šesť týždňov aj v stane, aj mimo stanu,“ opisuje Timi. V súťaži boli prakticky pod neustálym tlakom.
Nemal hovorcu, skončil spoluprácu s upratovacou firmou. I tak šéfoval Šarník prešovskej nemocnici Čítajte Ako ho zvládala?
„Ja som si vždy urobila plán. Najprv si urobím toto, potom toto. Vedela som, že sa niečo musí chladiť, robila som to ako prvé. Vždy tam nejaký plán v hlave bol, aby som to stihla.“ Na konštatovanie, že dobrá cukrárka musí byť aj dobrá manažérka, Timi len súhlasne prikyvuje, že určite áno.
Bublaninu preskočila
Za pomyselný nepísaný základ cukrárstva a pečenia sa pokladá bublanina. Timi sa však tou ani nezaoberala.
„Keď som šla do súťaže, piekla som necelý rok.“ K bublanine sa nedostala, začala rovno s makrónkami. Je to jeden zo znakov jej povahy.
„Vždy som šla tou ťažšou cestou. Začala som makrónkami, o ktorých každý vraví, že sú medzi tými najťažšími cukrárskymi dezertami.“
Ako priznáva, ani tie jej sa nezaobišli bez nepodarkov. Prvé ani druhé nevyšli, dala si pauzu, absolvovala kurz a odvtedy sa stali pevnou súčasťou jej pečenia.
Premiéra pri poschodovej torte
Vo finále sa v technickej výzve Timi pasovala s tortou, ktorá mala byť poschodová s 3D prvkom. Práve túto výzvu vníma ako jednu z najnáročnejších v rámci celej súťaže. Vybrala si cestu okolo sveta. A šlo prakticky o premiéru.
Dovtedy poschodové nepiekla. Aj keď boli medzi jej snami.
Jeden žije v Kyjeve, druhý v Barcelone. Bratia sa stretli pri novej hre v prešovskom divadle Čítajte „Ale videla som to tak najbližšie o dva tri roky,“ priznáva Timi. Dnes to má úspešne za sebou.
„V súťaži som sa naučila veľmi veľa tým, že sme piekli veci, ktoré sme nikdy predtým nerobili. Boli to dva intenzívne mesiace pečenia a vymýšľania, čo s čím musí ladiť.“
Priznáva, že doma mali v kuchyni prakticky neprestajný bordel, nemal to kto jesť. „Bola som z toho hotová, rodičia asi ešte viac, ale stálo to zato,“ spomína spätne s úsmevom. V rodičoch má však od začiatku absolútnu podporu.
Rebelka s čiernou tortou
Keď pred pečením vo finále prezentovali svoje plánované torty, Timi snívala o čiernej. Vedela však, že porotkyňa Jožka tejto farbe na torte nefandí.
