SABINOV. Smutná správa zasiahla v predvianočnom čase Sabinov. Toto oscarové mesto prišlo o jednu zo svojich doslova ikonických postáv. Do večnosti odišiel v stredu 13. decembra vo veku 76 rokov maliar a hodinár Jozef Demko.
Miloval hodiny a maľby
Zvlášť predstavovať meno Jozef Demko určite netreba žiadnemu Sabinovčanovi.
Človek, ktorého rodiskom bolo práve toto mesto, vždy usmiaty šmrncový bonviván, ktorý si potrpel na dekórum, nešetril vtipom a na všetko sa pozeral inak, pozitívne a svojou optikou.
Vošiel do autobusu, opravil troje hodinky a mal sto korún. I taký bol Jozef Demko Čítajte Jeho láskou bolo plátno a štetec. Ako však sám hovorieval, maľoval len pri príchode inšpirácie a keď mal chuť. Inšpiráciu nachádzal všade okolo seba.
Pri pohľade na poľné kvety, mesto zahalené do noci i pri pohľade na peknú ženu. Do svojich malieb vždy pridával srdce.
Jozef Demko bol lokálpatriot v pravom slova zmysle. Na svoje rodisko nikdy nedal dopustiť.
S jeho tvorbou sú dnes ozdobené viaceré budovy v Sabinove, rôzne kaviarne či reštaurácie. Taktiež aj domovy jeho priateľov či politických predstaviteľov.
Poznal každého a každý poznal jeho
V roku 2013 si Jozef Demko prevzal z rúk vtedajšieho primátora Sabinova Petra Molčana Cenu mesta Sabinov.
Pri tejto príležitosti primátor potvrdil, že Demkova tvorba zdobí interiéry prezidentov a vysokých štátnych činiteľov zo Slovenska aj zo zahraničia.
Do finále Pečie celé Slovensko išla deň pred štátnicami. Timi uspela v súťaži i na skúškach Čítajte On sám preberal ocenenie so skromnosťou.
„Som prekvapený, že mi bola udelená táto cena. Žijem tu 66 rokov a nepovažujem sa za osobnosť, to nie. Skôr ma možno ľudia berú ako ikonu mesta – 40 rokov opravujem ľuďom hodiny, maľujem obrazy – ľudí poznám od narodenia – poznám takmer každého v Sabinove.“
Svojím vnímavým okom pozorne sledoval plynutie času, ktoré sa odrážalo aj na jeho rodisku.
„Je to rozdiel medzi časom keď som začal tvoriť a dnes. Kedysi to boli bočné uličky a námestie. Čas a doba pokročila. To pekné, čo som ja mal rád, trocha ustúpilo. Staré domy museli dať prednosť bytovej výstavbe. Ľudia niekde musia bývať, veď je rozdiel tritisíc ľudí v čase, kedy som začal tvoriť a dnešných 13-tisíc. Ale tie zákutia sa predsa nájdu – kostol, Ružová ulica a stále inšpiračná Torysa, okolité dedinky,“ zaspomínal si a zároveň sa vyznal zo svojich pocitov čerstvý laureát ceny mesta pred desiatimi rokmi.
Sabinovčania spomínajú
Jozef Demko svoju tvorbu predstavil na výstave Jozef Demko, maliar (nášho) času v septembri minulého roka. Dnes je to už len spomienka.
„Maliar, hodinár, ale hlavne Sabinovčan a človek s veľkým srdcom, sa tešil vernisáži s názvom Jozef Demko, maliar (nášho) času. Od dnešného dňa, sa stal maliarom (minulého) času. Česť jeho pamiatke a nech pohľadom z hora, maľuje Sabinov aj naďalej,“ lúčil sa v stredu (13. 12.) na sociálnej sieti riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Sabinove Jozef Váhovský.
Vlastný domov nemajú, náhradný im zútulnili študenti maľbami Čítajte „Odpočívaj v pokoji, Ďoďku. Celý Sabinov Ťa miloval. Pokiaľ budem učiť, dotiaľ Ťa budem spomínať na hodinách výtvarnej výchovy svojim žiakom ako láskavého človeka, ikonu mesta a neopakovateľného umelca. Dnes už maľuješ, ako Ty si zvykol hovorievať " rajzuješ" v umeleckom nebi. Česť Tvojej ľudskej i umeleckej pamiatke,“ lúčila sa umelkyňa a pedagogička Antónia Iľkivová.
Tá spomína aj na jedinečný darček, ktorý jej hodinár dal k jej 50. narodeninám. V ten deň ju vzal spolu s dvoma jej žiakmi na sabinovskú kostolnú vežu. „Ukázal nám vnútro hodín a dal mi zazvoniť pôvodným originálnym zvonom potiahnutím lana. Splnil mi sen a ja na to budem pamätať celý život,“ vyznáva Iľkivová.
„Každé mesto má svoju ikonu. Tá sabinovská dnes odišla. Jeho šmyknička bude teraz zívať prázdnotou, takže "bateročku" už nevymením, plátenko mi už Jožibáči nevyšvetľi. Nikdy nezabudnem na Tvoje legendárne rímske hlášky, či na to, ako sme spolu hrali v úspešnom filme. Hodziny na sabinovskej turňi zastali, lebo srdce v nich nemá teraz kto opatriť. Dotĺklo aj Tvoje veľké srdce, lebo si bol filantrop. Škoda Ťa. RIP,“ spomína človek venujúci sa histórii a expert na film Obchod na korze Juraj Vrábel.
„Počas posledných týždňov, ktoré Ďoďko Demko strávil v nemocnici, sme mohli obdivovať jeho krásne hodinárstvo i maliarov pestrofarebný život zhmotnený v tejto mojej fotografii v Hoteli Torysa. Výstava dnes skončila, skončil i život sabinovskej maliarskej ikony,“ uviedol fotograf Miroslav Fabián, ktorý ho zvečnil práve v jeho unikátnej dielničke.
Pietne miesto podľa slov Miroslava Fabiána vytvorili v Hoteli Torysa aj pred jeho hodinárstvom na námestí.
Človek veselého ducha
Jozef Demko bol človekom, ktorý sršal humorom a vtipom. Netajil sa tým, že stále sa veľmi rád pokochá pohľadom na pekné ženy.
Azda by videl aj paralelu svojho odchodu v deň sv. Lucie, keď si kedysi naše prababičky čarovali svojich budúcich manželov.
Tento moment by Jozef Demko nepochybne okomentoval sebe príznačným štýlom.
Česť jeho pamiatke!
