SABINOV. Maliar, hodinár, človek veľkého srdca milujúci ľudí. Poznal ho každý a on poznal každého.
Sabinovčan Jozef Demko v stredu 13. decembra odišiel na večnosť. V rodnom Sabinove však zanechal po sebe nezmazateľnú stopu.

Pred ôsmimi rokmi sme sa stretli v jeho hodinárstve, kde nám porozprával viac o sebe, svojom živote i láske k maľbe, hodinám, manželke aj Sabinovu.
Zaspomínali sme si na neho aj skrz tento rozhovor a pripomenuli si jeho život i múdre rady plynúce z odžitého.
Ten, ktorému „patrili“ kľúče
Písal sa rok 1972 a Jozef Demko ho opisoval ako rok nesmierne plodný.
Akoby aj nie – oženil sa, narodilo sa mu dieťa, dostal hodinárstvo aj kľúče od Kostola sv. Jána Krstiteľa v Sabinove, kde mu „pridelili“ hodiny na veži.

Práve o tie sa mal starať po tom, čo do neho vtedajší primátor vložil svoju dôveru. Tú nikdy nesklamal, staral sa o hodiny desiatky rokov.
A ešte stihol mať v tom roku aj prvú výstavu. „Bol to plodný rok,“ spomínal si Jozef v jednom z rozhovorov na svoje „25-ročné ja“.