PREŠOV. Bol dlhoročným slovenským reprezentantom. Hrával na poste pivota. Na lavičke Tatrana Prešov vystriedal pred sezónou Mareka Gernáta. S tímom zatiaľ v lige nenašiel premožiteľa, darí sa mu aj v Slovenskom pohári a v Európskom pohári sa jeho zverenci dostali až do osemfinále.
O jeho trénerskom úspechu, hráčskej kariére a o tom, ako slovenskú hádzanú zmeniť, sme sa rozprávali s kormidelníkom hádzanárskeho Tatrana Prešov PAVLOM JANOM.
Tréneri jednotlivých mužstiev VII. ligy si vyberali svojich favoritov Čítajte Kalendárny rok ste ukončili vysokým víťazstvom nad Modrou.
Bolo to povinné víťazstvo. Aj keď sme boli v oklieštenej zostave, ukázali sme, že aj takto dokážeme hrať. Nechceli sme ale proti Modre striedať, takže dostali šancu aj takí, ktorí menej bránia na niektorých pozíciách.
Tatran je suverénny líder extraligy. Zatiaľ v štrnástich zápasoch nenašiel premožiteľa.
Tešíme sa tomu, ale berieme to s pokorou. Musíme ďalej pracovať, aby sme sa ešte viac zlepšili. Čakajú nás v prestávke prípravné zápasy a musíme sa taktiež dobre pripraviť na jarnú časť. Proste nechceme povoliť a ideme ďalej.
Zo štrnástich zápasov ste až v deviatich nasúkali svojim súperom viac ako 40 gólov.
My sme od začiatku sezóny hovorili, že zmeníme trošku štýl hry. Chceme behať a spraviť čo najviac útokov, aj keď niekedy je to ťažké. Šance máme v zápasoch vytvorené aj na 50 gólov, no niečo musíme aj zahodiť. Som na to prísny, ale som hrdý na to, že hráči dokážu nasúkať toľko gólov.
Čo vravíte na žreb Slovenského pohára, že v semifinále sa stretnú dva najlepšie celky?
S Považskou Bystricou by sme sa stretli tak či tak. Vyšlo to, že ich máme doma. Treba ale povedať, že je to šťastie, že ich budeme môcť privítať na domácej palubovke v Tatran Handball aréne. Určite príde kopec ľudí, veď takéto zápasy si vychutnávajú.
Na stole mal rôzne ponuky, no Tatran bol prvá voľba. Francúz Adama Sako zostáva v Prešove Čítajte Žreb Európskeho pohára EHF vám pridelil ďalší islandský tím.
Hafnarfjördur je veľmi ťažký súper. Vedie Islandskú ligu a je lepším celkom ako bol Afturelding. My musíme trošku ešte viac zrýchliť našu hru, hrať ešte lepšie a všetko urobiť tak, aby sme postúpili. Ak by sa tak stalo, bola by to veľká vec. Spravím všetko preto, aby sa nám to podarilo.
Ako to vyzerá s možnosťou, že by sa oba duely odohrali v Prešove?
Všetko je ešte otvorené, no nás už tlačia nákupy leteniek. Je pravdou, že Islanďania zvažujú túto možnosť. Ale ak to nevyjde, tak pôjdeme hrať na Island. Pravdou je ale, že by to bolo pre nás aj fanúšikov lepšie, ak by sme hrali oba zápasy doma. Fanúšikovia určite túžia po hádzanej.
Prešovčanom začala opäť chutiť hádzaná, o čom svedčia aj návštevy.
To áno. Toto sme chceli. Proti Aftureldingu nás prišli podporiť v prvom zápase takmer dve tisícky fanúšikov a v tom druhom ich bolo podstatne viac. Aj na ligu ich chodí viac ako v minulej sezóne.
Do Prešova ste sa vrátili po 19 rokoch, vtedy ste v Tatrane pôsobili ako hráč. Ako si na to s odstupom času spomínate?
My sme vtedy vyhrali všetko, čo sa dalo, tiež sme s tímom všetkých valcovali. Ja mám na Prešov dobré spomienky. Hralo sa ešte v hale na Baštovej ulici. Vyhrali sme HIL-ku, Slovenský pohár a boli sme aj majstri. Bolo to pekné obdobie.
Ako hráč ste pôsobili v Česku, Maďarsku či Nemecku, na ktoré hráčske obdobie si najradšej spomínate?
To bolo, keď som pôsobil v Nyiregyhaze. Nebolo to ďaleko. Hral som tam aj s mojím bratom, potom sme postúpili. Nehrali sme síce o špicu, ale bolo to fajn. Nyiregyhaza je kúpeľné mesto a na zápasy chodilo aj veľa fanúšikov. Škoda, že potom sa minuli peniaze a klub skončil, ako skončil. Nesmiem zabudnúť ani na Sečovce. Tam to taktiež bolo skvelé. V tíme aj meste bola veľká hádzanárska eufória.
Mladá rýchlokorčuliarka z Prešova zbiera jedno prestížne ocenenie za druhým Čítajte Ste bývalý pivot, ste na pivotov tvrdší ako na ostatných hráčov?
Jasné, že áno. Pivoti to u mňa majú ťažké. Tie kritériá sú u mňa prísnejšie.
Boli ste aj slovenským reprezentantom, zažili ste v roku 2006 aj majstrovstvá Európy vo Švajčiarsku.
Bohužiaľ, stalo sa to len raz, ale zažil som tú atmosféru. Teraz si to ani neviem predstaviť, aby sa naša reprezentácia dostala na šampionát.
Ktoré obdobie vo svojej hráčskej kariére by ste dali na najvyššiu priečku?
Ja si myslím, že každý hráč musí dospieť, všetko nad 27 rokov sa počíta. Mne sa podarilo hrať ešte 6 rokov. Keď som mal 33 rokov, tak som s hádzanou skončil. Myslím si, že to sú najkrajšie roky, pretože vtedy už hráč vie, čo treba robiť.
Reprezentácia bola ale pred 20 rokmi na inej úrovni ako teraz.
Presne tak. Reprezentácia pred 20 rokmi mala dobrých hráčov, ktorí pôsobili v zahraničí, a tým pádom mala kvalitu. Stále to bola ale otázka trénera, koľko hráčov zavolá, o koľkých vedel či nevedel. Tréner je zodpovedný za to, koho nominuje a za to znáša aj zodpovednosť. Posledná prehra Slovenska v Kosove je však obrovská blamáž a za to môže nielen tréner, ale aj hráči.
Čo je potrebné zlepšiť, aby mala hádzaná na Slovensku lepšiu úroveň?
