PREŠOV. Historický míľnik prežívali v sobotu 27. januára v Prešove.
V tamojšej Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa dopoludnia konala chirotónia, v preklade vysviacka arcibiskupa Jonáša Maxima. Ten nastúpil na uvoľnené kreslo arcibiskupa gréckokatolíckej cirkvi po vyše roku a pol od jeho uprázdnenia po tom, čo ho predošlý arcibiskup Ján Babjak na vlastnú žiadosť uvoľnil.
Slávnosť začala spoločným sprievodom z priestorov arcibiskupského úradu do Katedrály. Ten spevom sprevádzali rodáci, muži z Folklórnej skupiny Jalinka z Oľšavice.
V úvode prečítali bulu o menovaní Jozefa Jonáša Maxima do funkcie.
V katedrále zneli jazyky ako staroslovienčina, gréčtina.
Unikát v živote arcibiskupa aj novinára. Ako to vyzerá na vysviacke arcibiskupa (reportáž) Čítajte Účastnými liturgie boli biskupi východného aj západného obradu, taktiež hostia zo zahraničia. Priestory naplnili, okrem predstaviteľov cirkvi boli prítomní zástupcovia mesta, kraja aj verejného života.
Celú slávnosť spevom sprevádzal zbor, ktorý tvorili členovia Chrámového zboru bl. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou-Čemerného a členovia Kňazského zboru sv. Jána Damaského, všetci spoločne pod vedením dirigentky Márie Šandorovej.
Slávnosť obohatil tiež aj Chrámový zbor Kliros z Ľvova z Ukrajiny, ktorý dirigovala Neľa Iľčenko.
Celá slávnosť trvala štyri hodiny.
Oblečený do rúcha a so žezlom
Archijerejskej svätej liturgii predsedal hlavný svätiteľ a kazateľ vladyka Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup.
Gréckokatolícka cirkev má po roku a pol nového arcibiskupa Čítajte Samotný moment vysviacky prebehol v prvej tretine liturgie.
Po tom čo hlavný svätiteľ a ostatní biskupi vložili ruky na kandidáta Jonáša, svätenec si na seba obliekol jednotlivé časti biskupského oblečenia. Omofor mu odovzdal apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicolas Girasoli.
Keď vladyku Jonáša obliekli do plného biskupského rúcha, intronizovali ho na metropolitný stolec. Jeho symbolom je tiež žezlo, ktoré dostal do rúk. Ide o symbol pastiera, ktorý sa má starať o svoj ľud.
Vladyka Jonáš Maxim sa od tejto chvíle stal deviatym sídelným biskupom Prešovskej archieparchie. Zároveň je druhým metropolitom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Cyril Vasiľ arcibiskupovi Jonášovi: Tento útek veľmi nevyšiel
V homílii sa prítomným prihovoril hlavný svätiteľ a kazateľ, vladyka Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup.
Spomenul fakt, že nový arcibiskup Jonáš prichádza do Prešova z kláštora z Ukrajiny, kde pôsobil vyše 20 rokov, a to aj vo vedení.
V studitskom svätouspenskom monastieri v Unive pôsobil Jonáš Maxim ako igumen.
„Niekto by si kládol otázku, či to bol pokus o úkryt. Ak áno, tak ti veľmi nevyšiel,“ skonštatoval s úsmevom vladyka Vasiľ. Ako zdôraznil: „Svieca nepatrí pod mericu. Tvoje schopnosti boli odhalené.“
Pripomenul, že aj jeho menovec Jonáš bol povolaný k ohlasovaniu v Ninive, ktorému sa chcel vyhnúť.
Ale Pán mal iný plán. Aj ty si sa vybral za hory, za Karpaty. Pán si ťa počas 20 rokov pripravoval, aby si nakoniec zakotvil opäť doma v Prešove.“
Biblický Jonáš počúval hlas Boží, terajší arcibiskup Jonáš počúval hlas Boží prostredníctvom pápeža a namiesto Ninive prišiel do Prešova.
Vladyka Cyril Vasil upozornil arcibiskupa Jonáša na to, že prichádza do Prešova v ťažkých časoch.
Vzápätí sa ale spýtal: „A boli niekedy u nás pre našu cirkev ľahké časy? Čakáme tvoje láskavé, ale rozhodné vedenie. Čaká ťa celá cirkev na Slovensku. Veríme, že tvoja pokora, vážnosť, horlivosť budú prínosom.“
Kazateľ tiež upozornil na to, že zlodej vždy čaká pri bráne a tam ho aj treba zastaviť. Ak by mal otec arcibiskup takých okolo seba, tak mu vladyka Vasiľ radil: „Spoznáš ich. Skúmajú dieru v plote, odpútavajú pozornosť na iné veci. Aby ovečky nebľačali, tak im mávajú pod nosom trsom trávy a zvodnými rečami.“
Pripomenul tiež, že aj tí, ktorí sa flákajú, by mali dostať šancu a sám arcibiskup by im mal byť príkladom.
„Možno sa zobudia ich spomienky na ideály.“
No a vlci, ktorí prídu, s tými „je to beznádejné, rátaj, že to nebude ľahké, útočia vo svorke, dnes si ani nedávajú námahu mať ovčie rúcho. Pripomínaj im, že jediný bezpečný ovčinec je len v cirkvi.“
A ako Vasiľ Maximovi na záver pripomenul:
„Kým od kráľov očakávame garanciu tradície, stability, kontinuity, vážnosti, autority, od teba všetci očakávame nielen všetko to. Ale ešte oveľa viac. Teda to, aby si bol v plnej miere živým obrazom Krista, Dobrého Pastiera, kráľa a veľkňaza, obetujúceho seba samého za zverený ľud.“
