PREŠOV. Arcibiskupov nevysväcujú v cirkvách každý deň. O to väčší punc preto takáto slávnosť má.
A že tá gréckokatolícka cirkev je príznačná svojimi bohatými tradíciami, dosvedčuje aj deň vysviacky jej novej hlavy – arcibiskupa Jonáša Maxima.
Anjelské spevy, trefné príhovory, charakteristická obradovosť, slzy v očiach, očakávania.
Riaditelia inštitúcií či šéfovia firiem sa menujú často. Ale aké to je, keď sa mení šéf tretej najväčšej cirkvi na Slovensku? Na to sme sa boli pozrieť osobne.
Všetko poctivo pripravené, podľa scenára
Je nutná akreditácia, hlási mejl pre médiá spred pár dní. Že nejde len o vyslovene cirkevnú slávnosť, to dosvedčuje aj prítomnosť kolegov zo širokého spektra. Médiá nielen katolícke, ale aj verejnoprávne, komerčné, regionálne i celoslovenské.
Naposledy sa konala vysviacka v roku 2003, keď na čelo gréckokatolíckej cirkvi nastúpil Ján Babjak. Teraz sa koná vysviacka v Katedrále sv. Jána Krstiteľa. Mimochodom, v týchto priestoroch Katedrály po 77 rokoch.
Gréckokatolícka cirkev sa teší, dostala nového arcibiskupa Jonáša Maxima Čítajte Slávnosť je absolútne pripravená, všetko poctivo označené, nápisy v budove arcibiskupského úradu v slovenčine aj angličtine. Svoj priestor majú biskupi, kňazi, médiá i veriaci. Tí, ktorí sa rozhodli byť fyzicky bližšie. Pre nich je pripravený priestor priľahlých chodieb. Do katedrály by nevošli.
O tom sme sa presvedčili neskôr na vlastné oči. Pri pohľade smerom k oltáru sedí vľavo v predných laviciach rodina, napravo sú to predstavitelia spoločenského a politického verejného života. Ďalšie miesta patria rehoľníkom a kňazom. Časť z nich sedí aj vpredu, vrátane biskupov. Všetko má svoj systém a každý svoje miesto. Zaplnené do toho posledného.
Skromná, pokorná a modliaca sa za syna
Medzi prvými ľuďmi, ktorí vchádzajú do Katedrály, je rodina. A mamka Jonáša Maxima Katarína Maximová. V dave takmer neviditeľná, ale s úsmevom neprehliadnuteľným.
Keď ju oslovíme, len sa skromne opýta, čo by už také vedela povedať. Na moment, keď sa dozvedela o synovom menoví, si pamätá úplne presne.
„Keď som to zistila, skoro som odpadla. Bolo to pre mňa krásne narodeninové prekvapenie, lebo práve v ten deň som oslávila svoje 75. narodeniny,“ spomína.
Jej darmi v živote je šesť detí. Jedno z nich, Jonáš, sa rozhodol pre cestu smerom k Bohu. Ako kňaz v celibáte, potom ako mních na Ukrajine.
Do Prešova mieria hostia z Ukrajiny aj USA, vysvätia tu nového gréckokatolíckeho arcibiskupa Čítajte „Keď mi neskôr povedal, že odchádza do kláštora na Ukrajinu, veľmi som sa bála. Dovtedy som vnímala kláštor ako múry. Až po dvoch rokoch, keď sme ho mali možnosť navštíviť, som sa upokojila. Vtedy som videla, ako tam naozaj žije. Som rada, že je to teraz tak, ako je, ale treba sa za neho veľa modliť,“
A aké je želanie matky, ktorá cirkvi vychovala syna?
„Aby robil čestne, spravodlivo, rozumne, tak, ako sme ho vychovali. Verím, že keď si ho Pán Boh vyvolil, tak že mu Duch Svätý pomôže,“ praje si.
Hrdí rodáci
Počas slávnosti bolo prítomných, podľa informácií hovorcu arcibiskupstva Michala Pavlišinoviča, vyše 250 kňazov. Nepočítali sme ich, prichádzali postupne, tí gréckokatolícki poväčšine aj s manželkami.
Medzi nimi stretávame aj kňaza z Oľšavice, rodiska nového arcibiskupa, Michala Tkáča. „Tešíme sa, oj, veľmi sa tešíme,“ prikyvuje radostne na naše blahoželanie. Ako sme už počuli, v Oľšavici je na ich rodáka veľká hrdosť. Akoby aj nie, po dvoch niekdajších bratoch biskupoch v minulosti je to teraz tretí takto pomazaný. Musíme raz zistiť, v čom tkvie duchovné čaro tejto pomerne malej obce v Levočských vrchoch.
Časť z tohto čara prinesú do Prešova aj muži z Oľšavice, ako inak, v ich tradičných krojoch. Folkloristi z miestnej Folklórnej skupiny Jalinka. Šarmantní muži netaja svoju radosť a hrdosť z menovania vladyku Jonáša Maxima na arcibiskupský stolec. Aj napriek pomerne chladnému počasiu si iba v košeliach odstoja pri Katedrále, len aby mohli sprievod do chrámu skrášliť svojím autentickým spevom.
Gréckokatolícka pieseň „Boža mati“ tak v podaní ich trojhlasného spevu, typického pre túto rusínsku oblasť, vzbudzuje doslova zimomriavky.
Čo sa asi preháňa človeku hlavou?
A zimomriavky vzbudzuje aj samotná slávnosť. Už pri slávnostnom sprievode sa na tvárach kňazov a biskupov objavujú úsmevy, ale tiež sú medzi nimi aj vážne tváre, niektoré zamyslené. S pohľadom upriameným do neznáma kráča aj budúci arcibiskup.
„Čo sa asi tak preháňa človeku hlavou?“ napadne nám v jednom momente a potom ešte niekoľkokrát. Keď sa ako zástupcovia médií dostaneme prakticky takmer na dosah ruky k budúcemu arcibiskupovi, ktorého ďalší spolubratia vyvádzajú zo svätyne do stredu chrámu.
Rakovina, obrovská podpora ľudí, operácia v Nemecku. Príbeh bojovníka Janka sa skončil Čítajte Tam ho obliekajú, kladú mu na hlavu symbol arcibiskupa, do ruky dostáva žezlo a vyvádzajú ho na arcibiskupský stolec, na ktorý si zasadá už ako novovymenovaný arcibiskup. Po celý čas znie spev „Axios“, čo v preklade znamená „Je hodný“.
Vladyka Jonáš má počas obliekania aj všetkých úkonov, ktoré sa okolo neho dejú, pomerne nečitateľnú tvár. Niekoľkokrát si však viditeľne a zhlboka vzdychne. Ide sa postaviť na čelo svojej rodnej cirkvi.
Keď sa ho neskôr po liturgii pýtame na najsilnejší moment tohto dňa, odpoveď je jasná.
„Keď som kľačal pred oltárom. Vtedy som cítil veľmi veľký pokoj.“
V opare očakávania
Na chodbách arcibiskupského úradu počas liturgie stojí časť veriacich. Ešte pred samotným začiatkom slávnosti sme tam zachytili mix slovenčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.
Jonáš Maxim už pri svojom menovaní uviedol, že túži byť arcibiskupom pre všetkých, bez rozdielu národností či jazykov. Ako sa presviedčame na vlastné uši, darí sa mu to už od samotného začiatku.
Od začiatku sa na neho upierajú aj mnohé oči. A na stole sú už vypovedané či ešte nevypovedané očakávania. Po jeho zvolení bude funkčná Rada hierarchov, ktorá bude môcť opäť zasadať a riešiť to, čo cirkev v súčasnosti potrebuje zodpovedať.
„Máme rôzne otázky, ktoré nás trápia - liturgické, jazykové, právnické,“ potvrdil Jonáš Maxim to, čo ich v najbližšej dobe čaká.
Muža spod Tatier napadol v Dubline gang. Prebudil sa z kómy, no prognózy sú neisté Čítajte Otázkou, ktorá nás zaujíma na margo samotnej gréckokatolíckej cirkvi v lokálnom rozmedzí, teda je: Plánuje z hľadiska svojho postu urobiť aj nejaké konkrétne zmeny?
„Keďže som bol 20 rokov v Ukrajine, trošku tu poznám situáciu, ale veľa sa mi treba pýtať, počúvať, objavovať. Takýto bude viac-menej tento rok. Budú aj nejaké zmeny, no to neviem presne povedať, lebo život stále niečo prináša. Nechávam tomu voľný priebeh, uvidíme ako Pán bude dávať múdrosť, aby sme mohli ísť dopredu,“ odpovedal pre túto chvíľu novovymenovaný.
Potvrdil však, že určite chce rozprávať s kňazmi, rehoľníkmi, biskupmi. Byť tým, kto načúva.
Či má z funkcie strach, nepotvrdil. Nazval to inak. „Nie strach, je to skôr bázeň.“
Faktom je, že jeho pohľad očí je napriek všetkému, čo sa deje okolo kvôli nemu, plný pokoja. Ťažko sa to opisuje, ešte ťažšie chápe.
Päťhodinový maratón duchovného
Samotná slávnosť trvala bezmála štyri hodiny. S predstihom pre príchod médií na začiatku a s tlačovkou na konci je to čosi vyše piatich hodín.
Na tlačový brífing prichádza otec arcibiskup krátko po pol tretej. A ako vnímavý človek v prvom rade médiám ďakuje za sprostredkovanie slávnosti aj za to, že ostali až do konca.
Vníma túto mediálnu podporu, potrebu a možnosť, ktorou sa môže veriacim prihovárať. Keďže totiž z kapacitných dôvodov do Katedrály nevošli, sledovali to práve cez spomínané mediálne kanály. Osobne budú môcť prísť na liturgiu s novým vladykom už zajtra, v nedeľu o 10.00 hod., keď bude na rovnakom mieste jej hlavným slúžiteľom.
Dnes a potom... Ktoviekedy?
Arcibiskupa sprevádza mnoho gratulácií, fotografovania, pevných stiskov rúk. Na chodbe stretávame vladyku Milana Lacha. Práve on mal v rámci prípravy na dnešnú vysviacku aj poslednú piatkovú homíliu počas večernej svätej liturgie.
Čo konkrétne by novému arcibiskupovi zaprial on?
„Prial by som mu veľa dobrých ľudí okolo. Aby ho počúvali, pomáhali mu, aby sa za neho modlili. Ježiš nás volá k tomu, aby sme boli jedno a nedelili sa. Byť spolu a nehľadať žabomyšie vojny, lebo vtedy nám unikajú veci podstatné veci,“ zdôraznil Lach.
Ako priznal, aj on sám je v očakávaní.
„Všetci čakáme to, ako ďalej, aj ja. Sme tu pre to, aby sme mu pomohli. Keď každý z nás povie – chceme vám pomôcť, tak to bude pre neho veľmi silný moment. Bude vedieť, že nie je sám, lebo najhoršie je, keď niekto ostane sám. Ale tímovo môžeme urobiť viac. Práve toto je cirkev. Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktoré idú spoločne po ceste do Božieho kráľovstva.“
Život upísal študentom aj divadlu. Karolovi Horákovi blahoželali k osemdesiatke konferenciou Čítajte Také spoločenstvo dnes vytvorili stovky ľudí. V mediálnej partii nás bolo podstatne menej. Keď však v čase čakania počítame, takáto príležitosť už tak skoro nepríde.
Jonáš Maxim má 49 rokov. Ak by šiel na dôchodkový odpočinok podľa cirkevného práva vo veku 75 rokov, najbližšia vysviacka arcibiskupa by tak bola u gréckokatolíkov o približne 26 rokov.
„Tak to už bude väčšina z nás dávno na dôchodku,“ zaznie v dobrej nálade. Aj ten dôchodok nového arcibiskupa je tiež ešte v tejto chvíli nedohľadne. A pravdepodobne i oddych.
„Zajtra mám archijerejskú liturgiu. A potom program na celý týždeň.“
Na ďalšiu nedeľu (4. 2.) bude sláviť liturgiu aj doma, vo svojom rodisku v Oľšavici. Dnes však s ním oslavuje celá gréckokatolícka cirkev. Lebo sa našiel niekto, o kom pápež František rozhodol – axios. „Je hodný“. Aj keď jeho plány boli iné.
Jonáš mal predstavu, že bude v kláštore na Ukrajine, no teraz bude na arcibiskupstve v Prešove.
Ako jeho biblický menovec, ktorý chcel utiecť pred poslaním a ktorého si Boh našiel. Paralela sa našla i v prípade arcibiskupa Jonáša.
„Niekto by si kládol otázku, či to bol pokus o úkryt. Ak áno, tak ti veľmi nevyšiel,“ skonštatoval s úsmevom počas príhovoru cez liturgiu vladyka Cyril Vasiľ. Lebo ako zdôraznil: „Svieca nepatrí pod mericu. Tvoje schopnosti boli odhalené.“
V prípade Jonáša Maxima tak, podľa všetkého, platí to staré známe: „Človek mieni, Pán Boh mení.“
Alebo v duchu biblickom a citujúc Sväté Písmo:
„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty, hovorí Pán.“
Novovymenovaný arcibiskup Jonáš Maxim by o tom teda vedel nepochybne hovoriť svoje.
Ostáva mu už len zablahoželať a zapriať, nech mu na tomto novom mieste a počas novej cesty Pán Boh pomáha.
Čo želá nový arcibiskup veriacim
„Slovensko potrebuje hĺbku a verím, že tú hĺbku budeme spoločne objavovať. Život je taký, že niet v ňom dna. Stále sa dá ísť hlbšie a hlbšie. A pre tých, ktorí sú veriaci, to Kristus stále umožňuje.
Na hlbinu treba zatiahnuť počnúc mnou, ako arcibiskupom a končiac každým jedným človekom. A to tam, na tom mieste pôsobenia a života, kde je.
Otvárať sa pre prítomnosť Božiu v živote, lebo Boh dáva veľké svetlo. Naša nádej je Boh. Keď sme v ňom zakotvení, tak potom sa dá urobiť veľmi veľa vecí.“
