PREŠOV. Prežili prechod frontu, zmeny režimov, riaditeľov, zlučovanie divadiel, odchody hercov, cenzúru štátu, covidové obdobie. A dožilo sa 80 rokov.
Reč je o jednom z najznámejších profesionálnych divadiel na Slovensku – Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Presne 30. januára 1944 práve v ňom odohrali prvýkrát hru Škriatok. Tým sa zapísalo na mapu profesionálnych divadiel.
Kultúrna scéna sa rodila v Prešove za neľahkých podmienok, v čase vojny. Vydržala tú aj mnoho ďalších menších či väčších pomyselných „vojen“ na rôznych frontoch.
Oslava života prostredníctvom spevu
Dožiť sa 80 rokov je v živote človeka už zrelosť a múdrosť. A čo je to v prípade divadla? Pomenovala to v jednom z príhovorov Miriam Kičiňová, riaditeľka Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave: „Cesta k Divadlu Jonáša Záborského tu v Prešove nebola ľahká. Bola to cesta, ktorú neustále spájal zápas o niečo. Raz to bolo o zriadenie, neskôr zápasy o budovy, o spevohru. Tie zápasy priniesli isto veľa starostí, ale mnohých aj posilnili v tom, čo robia.“
Rodil sa v počas prísneho covidu, no odolal. Dnes muzikál Jesus Christ Superstar na scéne končí Čítajte Význačné momenty si divadlo pripomenulo históriou chronologických faktov i skrz jednotlivé spevácke čísla. Pri sólach, duách aj skupinových spevoch sa predstavili jednotliví herci činohry, program vyskladala mozaika piesní z muzikálov, ktoré mapovali jednotlivé obdobia divadelnej scény.
Zazneli tak najslávnejšie piesne z titulov uvádzaných v divadle, a to, od Františka z Assisi až po Chicago. Všetky za sprievodu Orchestra Júliusa Selčana pod vedením famózneho dirigenta Júliusa Selčana.
Riaditeľ Hanzo: Divadlo je svet v malom
Srdcovou, a to doslova, záležitosťou je Divadlo Jonáša Záborského pre jeho riaditeľa Jána Hanza.
„Je to veľmi stará profesionálna inštitúcia, v ktorej sa naozaj tvorí umenie. DJZ umenie nie iba sprostredkováva, ale ho tvorí. A to je veľmi dôležité. Je to svet v malom.“ A tento svet v malom má ľudí mnoho.
„Divadlo je vždy plné ľudí. Tých v hľadisku, na javisku a okrem 130 kmeňových zamestnancov je to aj množstvo externistov, s ktorými spolupracujeme: režiséri, dramaturgovia, choreografi, umelci – herci, herečky, hudobníci, hráči orchestra, tanečníci.“
Ako Hanzo pripomenul, boli časy, keď malo DJZ aj 380 ľudí.
Východné Slovensko získalo 69 miliónov eur na riešenie problémovej dopravy Čítajte Mimochodom, on sám stojí na čele tohto divadla už štvrtinu z jeho fungovania. Takmer 20 rokov. Ako to teda vníma?
„Pre divadlo je dôležité, či funguje. Každý riaditeľ rieši základný problém – vzťah k zamestnancom, zriaďovateľovi a verejnosti. A uspokojiť tieto tri zložky, aby boli všetci ako-tak spokojní, je náročné. No ja si myslím, že základom je vždy pochopenie, racionalita a hľadanie riešení, ktoré sú možné, a nie stavanie vzdušných zámkov,“ konštatuje šéf divadla s úsmevom.
Predseda PSK Majerský: Je to pýcha kraja
Divadlo Jonáša Záborského patrí pod gesciu Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je jeho zriaďovateľom. Post tejto kultúrnej inštitúcie je podľa predsedu PSK Milana Majerského jednoznačný.
„DJZ je pýchou nášho kraja a kultúry. Vychovalo mnohých divákov, ktorí tu neprišli raz, ale opakovane, vracali sa. Toto divadlo poskytuje kvalitu kultúry, čo je v dnešnom svete veľmi dôležité. Aby tu kultúra bola a aby bola tým, čím je – zušľachťovala ducha človeka aj prinášala scitlivenie do medziľudských vzťahov. To je dnes veľmi dôležitá hodnota.“
Život upísal študentom aj divadlu. Karolovi Horákovi blahoželali k osemdesiatke konferenciou Čítajte Divadlo za éry svojho fungovania malo aj časy, keď sa mu veľkej podpory nedostávalo. Teraz by tento stav podľa predsedu nemal hroziť. Kraj DJZ podporuje.
„Ja sám som milovník umenia, aj toho divadelného alebo muzikálového, takže pre mňa je to nie niečo, čo musím, lebo ma tlačí umelecká verejnosť, ale niečo, čo chcem. A keď sa moja myšlienka spojí s odhodlaním a presvedčením poslancov PSK, tak výsledkom je napríklad aj toto foyer, ktoré je už zateplené, má vymenené okná. Je to jedna zo známok toho, že len nehovoríme o tom, čo je divadlu treba, ale aj konáme to, čo naozaj potrebuje,“ zdôraznil Majerský.
Ako už počas galavečera spomenul, sám tu ešte ako žiak chodieval. Z čias študentských si dodnes pamätá hru Pokrvní bratia, ktorú navštívil so spolužiakmi. Svoju spokojnosť následne posúval ďalej.
„Aj ja sám som neskôr organizoval zájazdy do Prešova, vďaka ktorým som tu priviedol niekoľko stoviek žiakov na rôzne predstavenia. Od základnej školy som bol s týmto divadlom spätý, no nikdy som netušil, že raz i ja na týchto doskách budem stáť ako zriaďovateľ, a preto je to o viac pre mňa vzácne a pekné,“ skonštatoval predseda kraja.
Umelecký šéf Náhlík: Bola to láska na prvé hosťovanie
Popri Hanzovi je už pomyselným synonymom DJZ aj meno Michal Náhlík, ktorý je umeleckým šéfom DJZ.
„Kým som nedostal ponuku tu skoro pred 20 rokmi hosťovať, tak som takmer ani netušil, kde Prešov leží. A po prvom hosťovaní som si zamiloval mesto, súbor, ľudí v tomto divadle, kompletne celú túto auru,“ vracia sa v spomienkach do minulosti.
Rakovina, obrovská podpora ľudí, operácia v Nemecku. Príbeh bojovníka Janka sa skončil Čítajte Náhlík je veľkým milovníkom umenia, srdcovou záležitosťou je pre neho historická budova DJZ.
„V historickej budove cítim tú históriu, mám to rád, rád sa dotýkam omietok, čerpám a spomínam s úctu na ľudí, ktorí toto divadlo postavili na nohy. A verím, že to divadlo na tých nohách pevne stáť aj bude, i keď sem-tam sa tie nohy troška podlomia - vinou divadla či okolností. No ja verím, že divadlo tu bolo, je a bude vždy,“ želá si umelecký šéf.
Divadlo má rokov 80, ona v ňom strávila 40
Už ako hosťka prišla na divadelné dosky zaspievať niekdajšia členka súboru a diva tohto divadla Elena Kušnierová. A opäť to bola silná emócia – tak na strane speváčky, ako aj na strane publika. Na klavíri ju sprevádzal Juraj Haško.
To, že ako „neprešovčanka“ zakotvila práve tu, nikdy neoľutovala.
„Všetko, čo som robila, som robila rada a bolo to pre mňa dôležité. Aj veľké, aj menšie role. Kvôli všetkému sa tu oplatilo prísť,“ konštatuje pri spätnom ohliadnutí sa.
„Prešov som nepoznala, šla som do neznáma, ale kolektív ma hneď zobral medzi seba. Zrazu som sa tu cítila ako doma, v rodine, medzi svojimi. A keď po rokoch vidím, ako súbor rastie, tak sa veľmi teším, že sú tu takíto talentovaní ľudia.“
Unikát v živote arcibiskupa aj novinára. Ako to vyzerá na vysviacke arcibiskupa (reportáž) Čítajte Elena Kušnierová prežila v DJZ krásnych 41 rokov.
„Som šťastná, že polovicu života tohto divadla som s ním strávila ja,“ ďakovala po skončení programu. A akú emóciu vnímala počas galavečera ona sama?
„Život. Z javiska išla energia, život, to, že sme šťastní, že sme tu,“ vyznávala. Kušnierová svojím spevom sprevádzala iných ielen z dosiek divadla, ale aj ako vyučujúca na konzervatóriu. Svoj život tak prespievala. Doslova.
„Môže to znieť ako klišé, ale cez hudbu ako takú, cez ten spev, som si liečila všetky svoje životné rany. Či mi bolo dobre, smutne, či srdce krvácalo, ale vždy som si spievala. Ten spev ma drží pri živote.“
Divadlo ako vzácne miesto dialógu
A ten život Divadla Jonáša Záborského oslavuje 80 rokov. Za ten čas prinieslo vyše 800 premiér, tisícky repríz, tisíce hodín na javiskách, v dielňach. Vždy však malo svoj veľký význam.
„Divadlo je to dôsledné miesto láskavého dialógu, bez ohľadu na to, z akých estetických a názorových spektier sme,“ zdôraznila Miriam Kičiňová.
Podľa Jána Hanza sa už prešovské divadlo stalo životom veľkého množstva ľudí.
„DJZ sa za 80 rokov stalo pojmom. Je integrálnou súčasťou mnohých divákov z mnohých generácií. A bez verných, dobroprajných aj kritických divákov niet divadla. Úloha diváka nie je iba pasívna, ale aj spolutvoriaca. Bez reakcií divákov nie je divadlo úplné. Váš potlesk je pre účinkujúcich energiou a odmenou. Zároveň výraz spoluúčasti, emócie, súznenia hľadiska a javiska,“ ďakoval prítomným.
Medzi prítomnými hosťami nechýbal aj niekdajší člen hereckého súboru Dušan Brandys, ktorý prišiel spolu so svojom manželkou.
„Bolo to také nádherné obodie, že na to stále rád aj teraz spomínam, na tie roky v divadle. Lebo tu som sa naučil žiť. Žiť a chápať iné veci. Nielen materiálne, ale aj duchovné.“
Čo prajú DJZ k 80. narodeninám
Ján Hanzo, riaditeľ Divadla Jonáša Záborského: „Čo želať divadlu k osemdesiatke, je asi to, čo želať aj človeku k osemdesiatke.A to je ešte veľa zdravia a fungovania takého, ktoré ešte dáva zmysel. Vždy v našich dejinách boli chvíle, keď divadlo dávalo zmysel. Tým, ktorí ho tvorili, aj tým, ktorí ho prijímali. Aj divadlo dokáže takto fungovať ďalej, tak potom tu môže byť donekonečna.“
Michal Náhlík, umelecký šéf Divadla Jonáša Záborského: „Želám mu rozum, aby sa nezbláznilo aj z okolností, ktoré sú naokolo. Lásku, lebo tou láskou si pripúta to najcennejšie – diváka aj samotného herca. Lebo dotiahnuť do súboru herca tiež nie je jednoduché. A zdravie. Také absolútne jednoduché. Nech sa nám všetkým darí.“
Milan Majerský, predseda Prešovského samosprávneho kraja: „Spokojnosť diváka je asi najdôležitejšie. Mohol by som priať dlhé roky, veľa premiér, ale divadlo sa dá naplniť školami, žiakmi, ale ak budú spokojní a šťastní, že to, čo videli, bolo hodnotné, tak prídu sami od seba a nebudeme ich musieť nútiť, sami si to vyberú.“
Miriam Kičiňová, riaditeľka Činohry SND: „Veľmi pekne chcem DJZ v Prešove poželať veľa osvieteného myslenia, dobrého vedenia a zásadného vedomia, pre každého z nás – nie je to samozrejmosť mať v meste takéto divadlo."
