Viaceré obce pod Tatrami trápia túlavé psie svorky z rómskych osád. Vyskytujú sa aj na území Tatranského národného parku (TANAP), kde lovia zver a ohrozujú návštevníkov. Potvrdil to námestník riaditeľa Správy TANAP-u Peter Spitzkopf.
„Máme dva ochranné obvody, ktoré majú problém s túlavými psami. Túto problematiku však ako Správa TANAP-u nevieme riešiť v rámci celého svojho kompetenčného územia, ale len v rámci svojho poľovného revíru,“ uviedol.
Ten istý problém majú podľa Spitzkopfa ďalšie poľovné združenia.
Do lesa na drevo aj so psami
„Obyvatelia osád chodia v poslednej dobe pre drevo do lesa aj so psami. Tých je niekedy viac ako tých, ktorí idú do lesa pre drevo. Sú na voľno. Kým oni chystajú drevo, psy lovia zver. Svorky sú čoraz väčšie, psy sa neboja a sú agresívnejšie,“ opísal Spitzkopf.
Len nedávno podľa jeho slov jeden z takýchto psov napadol ženu. Viacerí ľudia totiž využívajú tatranské prostredie aj na nordic walking, teda severskú chôdzu, či iné športové a oddychové aktivity.
Len za dva dni napríklad pracovníci Správy TANAP-u počas strážnej služby zaznamenali na jeho území 31 ľudí so sekerami a osemnásť psov bez majiteľov, vôdzky či náhubku.
„Ak pes nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre voľný pohyb, máme zo zákona možnosť ho aj usmrtiť,“ vysvetlil Spitzkopf. Od roku 2019 po minulý rok takto evidujú 74 odlovených problematických psov. Problém podľa námestníka správy národného parku vzniká v rómskych osadách pod Tatrami.
Zvieratá sú bez kontroly
„Psy sa tam množia nekontrolovateľným spôsobom. Sú bez kontroly, nie sú začipované a často tam žijú v ťažkých podmienkach,“ skonštatoval.
Obáva sa ďalšieho možného stretu takýchto psov s domácimi obyvateľmi či návštevníkmi.
„Vnímame tento problém a robíme všetko, čo je v našich silách, no prijaté by mali byť určité opatrenia aj na vyššej úrovni. Problém nastal aj po zmene legislatívy, keď pes nie je vec a nesmie byť na reťazi, lenže tieto psy sú ponechané vlastnému osudu,“ komentoval situáciu v Tatrách Spitzkopf.
Aj o potrebe nájsť riešenie, ako sa vysporiadať s týmto problémom, už hovorili zástupcovia miest a obcí z podhoria Belianskych Tatier koncom januára počas rokovania so štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Štefanom Kuffom a riaditeľom Správy TANAP-u Petrom Olexom.
„Legálny nástroj na riešenie zatiaľ v rukách nemá ani samospráva, ani štát,“ poznamenal predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefan Bieľak.
Ten potvrdil, že problém so psami a ich chovom je v každej rómskej osade. Ako príklad spomenul Stráne pod Tatrami, Rakúsy, ale aj obce na opačnej strane Popradského okresu, Spišský Štiavnik či Hranovnicu. Podľa jeho slov už nejde len o voľne pobiehajúcich jedincov, ale svorky psov, ktoré získavajú väčšie sebavedomie.
Útočia na turistov
„Útočia na chodiacich alebo nič netušiacich turistov, či voľne sa pohybujúcich ľudí po turistických trasách v národnom parku. Zatiaľ sa tak deje v spodných lokalitách, v území pod Cestou slobody, nad rómskymi osadami. No je otázka času, či sa nepresunú aj do vyšších horských polôh,“ skonštatoval Bieľak.
Okrem toho začínajú byť svorky podľa jeho slov čoraz početnejšie.
Primátor Kežmarku Ján Ferenčák spomenul na sociálnej sieti problém so psami z okolitých osád, ktoré chodia do Kežmarských žľabov rovnako loviť zver a ohrozujú návštevníkov.
„Sú to chránené územia a zároveň nás limituje zákon o domácich zvieratách, kde pes nie je vecou,“ uviedol. Starosta obce Mlynčeky Tomáš Fudaly upozornil vo vyjadrení na svorku približne desiatich psov, ktorá sa premiestňuje medzi katastrami obcí Rakúsy, Mlynčeky a Tatranská Lomnica.
„Dostal som prísľub, že poľovné združenie bude nápomocné a zo strany TANAP-u mi bolo prisľúbené, že náš kataster bude monitorovaný viac, čo sa týka strážcov prírody. Máme tam rekreačné chodníky, pričom hlavne tam sa svorka pohybuje,“ priblížil starosta.
Patová situácia
Aj podľa starostky Rakús Moniky Juraškovej eviduje problém s túlavými psami každá lokalita s rómskou osadou.
„Tento problém nikdy nevymizne, ani ho nikdy nebudeme môcť celkom vyriešiť. Môžeme ho troška obmedziť kastráciou či útulkami, pokiaľ je to v možnostiach obce zriadiť si vlastný útulok, keďže útulky pre psy sú vo všeobecnosti preplnené,“ poznamenala. Ide podľa jej slov o patovú situáciu.
„Psy ohrozujú ľudí. Keď sa premnožia, nikto sa k nim neprizná. Strieľať ich môžu jedine poľovníci, ak ich nájdu v lese, keď niekoho ohrozujú,“ uviedla Jurašková. Obáva sa toho, že v budúcnosti by mohlo dôjsť aj k ďalším útokom.
„Kým štát nezmení zákon, bude to takto. My môžeme realizovať iba nejaké obmedzenia, dohodnúť sa so zverolekárom, že nám príde pár psov vykastrovať, aby sa až tak nerozmnožovali, ale tento problém tu bude stále,“ uzavrela.
