ZUCHWIL/ KOŠICE. Jeden prestup vyvolal vo florbalovom svete ošiaľ. Michalovi Dudovičovi (25), ktorý vyše sedem rokov pôsobí vo švajčiarskom klube SV Wiler-Ersigen, kde sa mu podarilo dvakrát vyhrať titul, mieri do najlepšej ligy sveta.
K švédskemu tímu Växjö Vipers sa pripojí už v júli. Vo Švajčiarsku definitívne končí koncom apríla.
V rozhovore sa dozviete
- čo brzdilo celý prestup do Švédska,
- či sa mu bude po siedmych rokoch odchádzať zo Švajčiarska ľahko,
- aké ma pocity z prestupu,
- čo od nového klubu očakáva,
- aké boli jeho florbalové začiatky,
- čo hovorí na to, že profesionálny florbal nie je na Slovensku tak obľúbený.
Váš prestup spustil na Slovensku úplný ošiaľ. Písali o vás všetky média. Ako to vnímate ?
Prekvapilo ma to. Na druhej strane je super, že sa k ľuďom florbal dostane zase o niečo bližšie a o čosi viac rezonuje v spoločnosti. Teším sa z toho, no takýto nával som naozaj nečakal.
Vo Švajčiarsku pôsobíte vyše sedem rokov. Ako sa vám odchádza po takej dobe do nového tímu?
Je to určite ťažké, je to môj druhý domov. Spoznal som tu veľa ľudí, ktorí mi veľa pomohli, ukázali mi to tu a dobre sa o mňa postarali, keď bolo treba. Nikdy nezabudnem na obdobie strávené vo Švajčiarsku.
Chýbať mi bude aj zázemie, ktoré som si za ten čas vybudoval . Myslím si, že toto je však správna chvíľa na prestup, vyskúšať niečo nové a nazbierať nové skúsenosti. Takže sa to aspoň takto u mňa vybalansovalo.
Chceli ju do reprezentácie aj do Prahy. Bývalá hádzanárka v sedemdesiatych rokoch žiarila Čítajte Čo vám najviac rezonuje v pamäti, keď si spomeniete na vaše pôsobenie vo Švajčiarsku?
Nemám konkrétnu spomienku, skôr sú to úspechy na tímovej úrovni, teda dva vyhrané tituly, na to určite nezabudnem. Taktiež oslavy s fanúšikmi a s chlapcami. Toto sú tie hlavné veci, ktoré vo mne určite ešte dlho zostanú.
Tešíte sa na príchod do nového tímu?
Určite áno. Tento tím sledujem už dlhšie roky. Poznám tam aj pár hráčov. Síce nie osobne, ale viem kto tam pôsobí, ako ten tím hrá. Na to sa veľmi teším. Počúval som aj z okolia, že ten tím pracuje so svojimi hráčmi na veľmi vysokej úrovni. Je to pre mňa určite výzva.
Ako prebiehal prestup?
Bolo to zdĺhavý proces. Najskôr ma kontaktoval ich tréner, ktorý vo Švajčiarsku trénoval rivalský klub. Dobre ma poznal práve z tejto ligy. Časom ma oslovil s tým, že by ma chcel do svojho tímu vo Švédsku. Ja som to začal zvažovať. Tento tím som sledoval naozaj dlho, patria medzi špičku. Tak som sa nejak vnútorne rozhodol, že to chcem skúsiť.
No a potom bolo zdĺhavé dostať sa k manažérovi klubu, s ktorým bolo náročnejšie sa spojiť. Bol som však trpezlivý a rovnako trpezlivý boli ľudia z aktuálneho tímu, za čo som taktiež veľmi vďačný, že si na moje rozhodnutie počkali a extra na mňa netlačili.
Čo očakávate od nového klubu?
Hráčsky prístup na vysokej úrovni, taktiež obrovskú konkurenciu, hlavne na tréningoch. Tí spoluhráči mi určite nič nedarujú. Myslím, že budem musieť hrať každý tréning a zápas na sto percent. V lige je až 14 tímov, hrá sa tam veľa zápasov. Bude to pre mňa určite výzva, aby som ukázal, čo viem, vyhýbal sa zraneniam a podával stabilné výkony.
Sme hladné, tak si kúpime kilo cukru. To vydrží dlhšie, opisovali život v levočskom reedukačnom centre Čítajte Cítite skôr tlak, alebo naopak motiváciu na sebe ešte viac pracovať?
Určite je tam veľa motivácie. Takýto prestup vie športovca namotivovať, som odhodlaný na sebe pracovať ešte viac. Na druhej strane cítim aj tlak. Viem, že veľa ľudí, či už zo Slovenska alebo Švajčiarska sleduje môj prestup aj pôsobenie. Dúfam, že od prvého zápasu už budem viac v hernej pohode.
Koncom tohto roka sa uskutočnia majstrovstvá sveta práve vo Švédsku. Uvidíme vás tam?
Dúfam, že áno. Myslím, že reprezentačný tím mi verí. Pokiaľ budem zdravý a v dobrej hernej forme, tak veľmi rád pomôžem Slovensku aj na majstrovstvách.
Ako sa začala vaša florbalová kariéra?
K florbalu som sa dostal vďaka môjmu ocovi Jurajovi Dudičovi, ktorý založil klub ATU Košice. Keď som mal tri roky, chytil som prvýkrát hokejku do ruky a začal som si postupne pobehovať po ihrisku. V ATU Košice som hrával od najmladších kategórii až po mužov. Po prvej sezóne za mužov som dostal ponuku do Švajčiarska. Celá naša rodina je dosť športovo založená, takže k tomu som mal blízko odjakživa.
Florbal je tu už dlho a na amatérskej úrovni je veľmi obľúbený. Profesionálny florbal však nie je tak známy, ako iné športy. Čo vy na to?
Záujem o tento šport je stále väčší, no na druhej strane sú rozdiely medzi futbalom či hokejom sú stále obrovské. Neviem čím to je. Možno tým, že hráč, ktorý dosiahne istú kvalitu a patrí k nadštandardným, tak odchádza preč. Je ťažké pre slovenské kluby udržať si týchto športovcov.
