VYSOKÉ TATRY. Slovenská inšpekcia životného prostredia sa bude zaoberať ťažbou dreva v Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP-e), na ktorú v utorok (27.2.) upozornila iniciatíva My sme les.
Pre TASR to potvrdil hovorca inšpekcie Dávid Vido s tým, že zaevidovali podnet zo strany spomínanej iniciatívy a v najbližších dňoch začnú vo veci vykonávať štátny dozor.
Ostala jej hypotéka a pod srdcom dieťa. Manžela jej zobral infarkt Čítajte "O jeho výsledkoch budeme verejnosť informovať," dodal.
Vyťažené najmä stojace suché smreky
Iniciatíva okrem iného uviedla, že hoci sa ťažba realizovala mimo najprísnejšie chránenej časti rezervácie, ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu aj biosférickú rezerváciu.
Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu.
Nové miesta na parkovanie v Tatrách nebudú: Nechceme betónovať, lebo niekto je pohodlný Čítajte Ondrej Kameniar z iniciatívy upozornil, že sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém a poskytujú viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.
Práce ukončili až počas tohtoročného februára
Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo, že vykonaná náhodná ťažba na štátnych pozemkoch v Správe TANAP-u bola spracovaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody z decembra 2020. Tá má platnosť až do roku 2026.
Vo veci malo rozhodnúť ešte bývalé vedenie envirorezortu a so spracovaním dreva sa začalo na jeseň minulého roku.
"Z dôvodu nepriaznivého počasia boli práce ukončené až v mesiaci február 2024," uviedlo ministerstvo.
Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach.
Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.
