Postavil sa na čelo nemocnice, ktorá je v exekúcii. Riaditeľ Fakultnej nemocnice v poliklinikou J. A. Reimana v Prešove JURAJ SMATANA má za sebou prvé mesiace vo funkcii.
Hovorí, kde sa mu darí šetriť, čo by pre nemocnicu znamenal zánik detskej pohotovosti v Sabinove a aké nové pracovisko plánuje otvoriť.
V rozhovore sa dočítate:
- čo riaditeľa po príchode do nemocnice milo prekvapilo,
- ktorej téme sa od svojho nástupu venuje dosiaľ najviac,
- aké procesy už v nemocnici rozbehli;
- aké zistenia im ukázal personálny audit;
- ako vníma, že by detská pohotovosť v Sabinove zanikla;
- aké vízie by chceli v blízkej budúcnosti v nemocnici zrealizovať.
Za sebou máte symbolických prvých 100 dní vo funkcii riaditeľa prešovskej nemocnice. Ako by ste ich zhodnotili?
Vrátil som sa do nemocnice, v ktorej som odrobil pomaly dvadsať rokov. Na oddelení úrazovej chirurgie ako lekár, potom ako zástupca primára, neskôr som bol v nemocnici medicínskym riaditeľom.
Túto nemocnicu poznám, nevracal som sa do neznámeho prostredia. Viem, čo sa za ktorými dverami skrýva, poznám ľudí, ktorí tu dlhodobo pracujú.
Keď som sa vrátil, bol som prekvapený, koľko nových zamestnancov – lekárov, sestier – tu je. Ešte ako člen minulého vedenia sme budovali integrovaný systém riadenia kvality (ISO), čo úzko súvisí nielen s dodržiavaním noriem pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale aj s bezpečnosťou pacienta.
Tento systém na riadenie kvality sa v posledných rokoch, nijako necibril, no napriek tomu nemocnica v minulosti v nami nastavených procesoch fungovala ďalej aj systémom akéhosi samospádu. Teda sme to vtedy nastavili dobre.
Dnes na minulosť nadviažeme a integrovaný systém riadenia kvality chceme budovať ďalej. A tie výsledky sa ukážu neskôr.

Je jednoduchšie alebo náročnejšie prísť do prostredia, ktoré poznáte? Nebolo by to ľahšie, ak človek príde kdesi, kde nemá väzby a je prakticky „nepopísaný papier“?
Určite to bola istá konkurenčná výhoda. Poznám nemocnicu, ľudí, procesy, lebo som bol súčasťou tímu, ktorý to v minulosti nastavoval.
Nevýhodou je možno to, že mám na niektorých kolegov i priateľské väzby. No oni vedia, že aj ja sa na tejto pozícii musím správať profesionálne, byť objektívny, a teda, ak by aj niektorý z mojich kolegov konal v rozpore so zákonom, dobrými mravmi alebo pravidlami, ktoré sú zavedené v nemocnici, tak budem na to adekvátne reagovať.
A vyskytlo sa niečo také?