PREŠOV. Jeden orech, tri ženy a nespočetné množstvo otázok, výziev, rozhodnutí i váhaní. Oceňovaná dramaturgička Michaela Zakuťanská prijala ponuku divadla vo svojom rodnom meste. Výsledkom je skvelá premiéra z dielne Divadla Jonáša Záborského (DJZ) v Prešove.
V réžii Michala Náhlíka a s dielom Václava Pankovčína sa diváci prenesú do dediny Marakéš kdesi na konci sveta.
Tam, kde nič nie je precíznejšie ako ženské pletky a nič silnejšie ako vôľa prežiť. Aj keď nad všetkým visí ten očakávaný koniec sveta. Príde skôr ako vyschne orech? Alebo dedinu zachváti potopa? Alebo všetkých predbehne smrť?
S pomocou Ukrajine začali Prešovčania hneď, neustali ani po dvoch rokoch Čítajte Matka, dcéra, vnučka. Rovnaké prekliatie na tretiu
Taká „obyčajná“ dedina. So sliepkami na dvore, handrkujúcimi sa pioniermi, so súdruhom na úrade s „vplyvom“, ku ktorému sa naprázdno zo zásady nechodí. K tomu poriadny kus chleba ku koseniu a ku školskej taške spokojne aj bábiku.
No základom je sa modliť. Lebo stále je tu hrozba konca sveta. Tri ženy, z jedného domu, no predsa každá iná. A možno aj nie. Spája ich spoločné „prekliatie“. Sú prespanky.
Otázne je, či to, čo je v očiach iných hriechom, je hriechom aj pre človeka samotného. Za topánočky pre dcéru sa nemusí dať zaplatiť len peniazmi. A ten, kto sa modlí najviac dnes, nemusel byť najbezúhonnejším aj kedysi.
Nielen natáčal, ale aj lovil ryby. A ohuroval rybárov, spomínajú na Kronera v Sabinove Čítajte Na príbehu troch hlavných hrdiniek autor rozvíja trpký príbeh troch žien, ktorý vďaka trefnému zmyslu pre humor pobaví aj vo chvíľach, keď sa divák zamyslí, že je to vtipné aj naozaj.
Marimka má Ilonu, Ilona má Martušku. A všetky tri majú seba navzájom. Čudáčky, bosoráčky, modliace sa takmer stále.
Záujem iných vzbudí, keď sa najmladšej začne zjavovať anjel. Žijú si vo svojej bubline, druhým viac na posmech, no vzájomná oddanosť, chvíľami možno prepletená so „svätou prostosťou“, ich izolujú od všetkých. A aj keď sa všemožne snažia jedna druhú chrániť, život v tom „zlom meste“ sa podpíše na každej z nich.
Nie je ľahké byť slúžkou u bohatého Žida, ani dievčaťom do kina pre „hezkého kluka“.
Zaznie hlasnejšie „nonstop, ja chci žít nonstop“, alebo to posledné „blíž k tebe, Bože môj“?
Premiéra hry aj dramaturgičky
Do spolupráce si Divadlo Jonáša Záborského v tomto roku svojho 80. výročia povolalo v divadelnom svete už dobré známe meno z prešovských radov – dramatičku a dramaturgičku Michaelu Zakuťanskú.
